So sklonenou hlavou dá sa vidieť viac,
ako neustále zrakom mieriť na Mesiac,
vystrelia ťa bezmocného rovno do života,
až nakoniec takisto aj odchádzaš.

So sklonenou hlavou prerazil si múr,
po kolenách opatrne vplýžil si sa dnu,
sem, odkiaľ niet už návratu,
kde nachádzaš smrť za Smrť vydatú.

Vraveli mi všetci, že hlava sa neskláňa,
keď som ešte žil, pyšne som ňou zamával,
sama mi postupne začala klesať,
prestala sledovať hviezdy na nebesiach.

Áno, kopal som na nesprávnom mieste,
svoje srdce dal som nepravej neveste,
tápam, smútim za nevestou pravou,
po záhrobí blúdim so sklonenou hlavou.