Infektológia pre prax

Infektológia pre praxKniha Infektológia pre prax vyšla v edícii Malá Lekárska Knižnica v roku 2010. Autori M. Szilágyiová, K. Šimeková a kol.

Cena publikácie je 12 + poštovné a balné.

Shopherba

 

2010, ISBN 978-80-89171-66-8 Vyšla ako 28 publikácia MLK.

Dostupné


Infektológia pre prax1 INFEKCIA VŠEOBECNE 17

1.1 Štruktúra a klasifikácia patogénov, ich základné vlastnosti a patogenéza (E. Nováková) 17
1.2 Klinická manifestácia infekcií (K. Šimeková) 29
1.3 Laboratórne metodiky v diagnostike infekčných chorôb (E. Nováková) 32

Diagnostika baktériových infekcií 32
Diagnostika vírusových infekcií 35
Diagnostika parazitárnych infekcií 37
Diagnostika mykóz 37

„Za posledných dvadsať rokov bolo objavených viac ako tridsať vysokonebezpečných infekčných ochorení“ (SZO, 1997). Na druhej strane viaceré klasické infekčné ochorenia zazname­nali radikálny ústup vďaka rozširovaniu vakcinačného programu a eradikácii niektorých závažných infekcií.

V nasledujúcich rokoch vyššie uvedený trend nezaostáva a objavujú sa nové (alebo aj staronové infekcie s novým obrazom ochorenia), nezanedbateľné a závažné, životunebezpečné aj hroziace epidémiami. Súčasne sa zavádzajú početné rýchlejšie a presnejšie laboratórne diagnostické metodiky, vyrábajú nové antiinfekčné lieky a vynachádzajú komplexnejšie terapeutické postupy. Ako dôsledok toho narastajú aj počty nozokomiálnych nákaz a napreduje rýchlo, celosvetovo sa šíriaca rezistencia mikroorganizmov proti antiinfektívam.

Nielen uvedené skutočnosti robia z infektológie medicínsky odbor s najdynamickejším rozvojom, ktorý je na prelome 2. a 3. tisícročia podporovaný aj nemalým rozšírením palety nákaz. Významne ho ovplyvňuje migrácia obyvateľstva, zásahy človeka do prírody (zmena ohnísk nákazy vplyvom zavodňova­nia, vysušovania, zalesňovania, urbanizácie atď.), zmena spôsobu života (cestovanie, stravovanie, sexuálne návyky a iné), významné zásahy do samotného endogénneho faktora – ľudského orga­nizmu (lieky, diagnostické a liečebné výkony, transplantácie, imunosupresia z rôznych príčin) a nie na poslednom mieste vplyv uvedeného na vnútorné genetické vlastnosti známych etiologických agensov s rýchlym prispôsobovaním meniacim sa podmienkam.

Spektrum mikrobiálnych hrozieb rastie a dnes ho tvoria nové infekčné agensy, infekcie spôsobené rezistentnými kmeňmi, nové ochorenia vyvolané klasickými patogénmi, závažné infekcie postihujúce veľké skupiny obyvateľstva a zámerne navodené infekcie. Časť novoobjavujúcich sa ochorení na svete predstavujú zoonózy prenášané vektormi, ktoré sa stále viac rozširujú nielen v oblastiach ich endemického výskytu, ale zaznamenávajú sa v oblastiach, kde sa doteraz nezisťovali. Pokles záujmu o niektoré infekcie, ktoré sú už dlhší čas na ústupe, prispel k ich novému, nezanedbateľnému rozšíreniu s modifikovaným klinickým obrazom a získanou multirezistenciou.

Na základe mnohostranných medzinárodných kontaktov a rýchlej dopravy sa mnohé nákazy internacionalizovali, mnohé neznáme („exotické“) infekcie boli zavlečené na územie, kde sa predtým nenachádzali, viaceré prispeli k novému zvýšeniu počtu infekcií, ktoré už boli na ústupe niektoré – v minulosti už eradikované – sa vracajú späť. Tieto infekcie môžu robiť nielen diagnostické, ale aj terapeutické problémy. Navyše sa môže s ich problematikou stretnúť každý lekár.

Od teroristických útokov roku 2001 a následných rozširovaní antraxu poštou v USA je hrozba terorizmu opäť hlavným subjektom správ a špekulácií o možnom úmyselnom použití mikroorganizmov ako biologických zbraní.

Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú nevyhnutnosť vzdelávania v oblasti týkajúcej sa akejkoľvek mikrobiálnej hrozby. Základom konfrontácie s infekčnými agensmi s násled­ným dosiahnutím žiaduceho výsledku by mali byť vedomosti a zručnosti zdravotníckych pracovníkov, vrátane lekárov primárneho kontaktu a ich spolupráca s rôznymi medicínskymi odbormi na takej úrovni, aby sa zabezpečila rýchla a účinná odpoveď na akékoľvek a vlastne každé ohrozenie infekčnými chorobami, či už sa vyskytujú prirodzene, alebo sú zámerne navodené.

Predkladaná monografia by mohla byť príspevkom k splne­niu tohto cieľa a slúžiť ako podklad pre získanie základných aj niektorých najnovších poznatkov pri štúdiu infektológie študentom na lekárskych fakultách, lekárom pracujúcim v infektológii, ale aj v iných medicínskych odboroch (všeobecným lekárom, lekárom pre deti a dorast a podobne) pre rýchlu orientáciu v problematike, v základoch mikrobiológie, infekto­lógie, boja s infekčnými chorobami, zásadách ochrany pred ich vznikom, prípadne orientácie v profesionálnych infekčných chorobách a ochrane proti nim.

Obsah monografie je orientovaný prakticky, podľa systémov (čo je v súčasnosti trendom aj v zahraničných publikáciách), pričom ochorenia konkrétnych systémov sú zoradené podľa vírusovej, baktériovej, parazitárnej, prípadne mykotickej etiológie.

Prof. MUDr. Mária Szilágyiová, CSc.

AIDS        – acquired immune deficiency syndrome
ARDS        – acute respiratory distress syndrome
ATB        – antibiotikum
CDC        – Center for Diseases Control
CNS        – centrálny nervový systém
CRP         – C-reaktívny proteín
CSM        – cerebrospinálny mok
DK        – dolné končatiny
DNA        – deoxyribonukleová kyselina
DIC        – diseminovaná intravaskulárna koagulopatia
EEE        – east equin encephalitis
ECHO vírusy         – Enteric cytopathogenic human orphan
EIA        – enzyme immunoassay
ERY        – erytrocyt
HCD        – horné cesty dýchacie
HIV        – human immunodeficiency virus
HM         – hnisavá meningitída
HSA        – hemolytický streptokok A
IgA        – imunoglobulín A
IgM        – imunoglobulín M
KFR        – komplementová fixačná reakcia
MRSA        – proti meticilínu rezistentný Staphylococcus aureus
NT        – neutralizačný test
OPV        – oral polio vaccine
ORR        – orálny rehydratačný roztok
PCR        – polymerase chain reaction
PCR        – polymerázová cyklická reakcia
PPS        – post polio syndrome
RNA        – ribonukleová kyselina
RSV        – respiračný syncitiálny vírus
SARS        – severe acute respiratory syndrome
sp., spp.        – species
VEE        – Venezuela equin encephalitis
VH        – vírusová hepatitída
VRSA        – proti vankomycínu rezistentný Staphylococcus aureus
WEE        – West equin encephalitis
WHO        – World Health Organization