Pacient s infekciou vírusom ľud. imunodeficiencie

AIDS/HIVKniha Pacient s infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie/AIDS : Rukoväť praktického lekára od V. Mayera.

Cena 6 + poštovné a balné

Shopherba

 

ISBN

Dostupné


ShopherbaI. ČASŤ
Predhovor k i. vydaniu 9
Úvod 11


II. ČASŤ 15
1 Vírus ľudskej imunodeficiencie 15

1.1 Životný cyklus vírusu a zásahové miesta antiretrovírusových liekov 16
1.2 Vysoká spontánna genetická variabilita vírusu ľudskej imunodeficiencie 17
2 Prenos infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 21
2.1 Cesty prenosu vírusu ľudskej imunodeficiencie 21
2.2 Postexpozičná profylaxia infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie v zdravotníckych zariadeniach 23
3 Choroba spôsobená infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie a jej prirodzený priebeh 27
3.1 Priebeh neliečenej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 27
3.2 „Štádiá“ priebehu choroby spôsobenej infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie definované pre účely klinickej praxe 31
4 Laboratórne diagnostické skúšky na dôkaz infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 35
4.1 Štandardné laboratórne krvné skúšky na dôkaz infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 36
4.2 Alternatívne diagnostické skúšky na dôkaz infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 38
4.3 Komu sa má ponúknuť krvná skúška detegujúca špecifické protilátky proti vírusu ľudskej imunodeficiencie 39
4.4 Lekár, pacient a krvná skúška pre dôkaz infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 41
4.5 Niektoré argumenty pre lekárov v dialógu s váhavým pacientom 43
4.6 Poradenský rozhovor ošetrujúceho lekára s pacientom 46
4.7 Laboratórne skúšky na zisťovanie množstva vírusu ľudskej imunodeficiencie v krvi a na sledovanie rozvoja choroby 48
5 Antiretrovírusové lieky: stručné poznámky k problematike liečby 51
5.1 Antiretrovírusové lieky používané v rokoch 2005 – 2006 53
5.2 Vybrané údaje o liekovej rezistencii vírusu ľudskej imunodeficiencie a o toxicite anti-HIV liekov 56
6 Poradenstvo v prevenciii prenosu vírusu ľudskej imunodeficiencie v podmienkach praxe lekára prvého kontaktu 67
6.1 Prevencia prenosu vírusu ľudskej imunodeficiencie sexuálnou, injekčnou a vertikálnou cestou 67
6.2 Prevencia prenosu vírusu ľudskej imunodeficiencie postexpozičnou profylaxiou 70
6.3 Úsilie presadzovať verejnozdravotnícke princípy v boji proti šíreniu nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie/akútneho syndrómu získanej imunodeficiencie 71
7 Diagnóza primárnej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie v praxi lekára prvého kontaktu 75
7.1 Akútna symptomatická primárna infekcia vírusom ľudskej imunodeficiencie (ASPI) 76
7.2 Klinické prejavy akútnej primárnej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 79
7.3 Diferenciálna diagnóza 85
7.4 Informovanie pacienta o povahe jeho choroby 87
7.5 Včasná infekcia vírusom ľudskej imunodeficiencie 91
8 Chronická infekcia vírusom ľudskej imunodeficiencie 95
8.1 Klinicky asymptomatické štádium chronickej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 98
8.2 Symptomatické štádium chronickej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 100
8.3 Terminálne štádium chronickej infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie 107
8.4 Poznámka k používaniu opisného označenia „AIDS“ 109
9 Zdravotnícka starostlivosť o ambulantného pacienta s chronickou infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie 111
9.1 Dýchací systém 112
9.2 Nervový systém 114
9.3 Postihnutie zraku 114
9.4 Tumory pri infekcii vírusom ľudskej imunodeficiencie 115
9.5 Celkové príznaky pozorované pri infekcii vírusom ľudskej imunodeficiencie 116
9.6 Príznaky na koži 116
9.7 Lézie v ústnej dutine 117
9.8 Gastrointestinálne manifestácie pri infekcii vírusom ľudskej imunodeficiencie 117
9.9 Pohlavné ústrojenstvo 121
9.10 Chorobné chradnutie a nutričné problémy pacientov s chorobou spôsobenou infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie 122
9.11 Hematologické komplikácie pri infekcii vírusom ľudskej imunodeficiencie 123
9.12 Poznámky k mentálnemu stavu pacienta s infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie v praxi lekára prvého kontaktu 125
10 Žena s infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie 129
11 Antiretrovírusová liečba, indikácie pre jej začatie a problematika starostlivého dodržiavania predpísaného liečebného režimu 135
11.1 Odporúčania a indikácie anti-HIV liečby 136
11.2 Starostlivé dodržiavanie predpísaného liečebného režimu – vitálne dôležitý predpoklad úspešnosti anti-HIV liečby 141
12 Starostlivosť pacienta s infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie o vlastné zdravie 147
13 Niektoré psychologické problémy pacientov s infekciou vírusom ľudskej imunodeficiencie 155

13.1 Pôsobenie stresorov a stresu na funkcie imunitného systému – stručný náčrt 158
13.2. Duševná rovnováha pacienta a zvládanie stresu pri progredujúcej infekcii vírusom ľudskej imunodeficiencie 161


III. ČASŤ
Záver 171
Odporúčaná literatúra 175
Register 179

Od začiatku vzniku ľudstva na našej planéte zvádza každý jeho člen, no i komunity, národy a štáty urputný zápas s nebez­pečným, voľným okom neviditeľným nepriateľom – s mikróbmi. Svet mikróbov v minulosti podchvíľou ohrozoval samotnú existenciu ľudstva. Na prvý pohľad by sa zdalo, že v súčasnosti po spoznaní podstaty a vlastností mikróbov a po objavení prostriedkov obrany proti nim a v niektorých prípadoch až na ich eradikáciu, sa táto situácia zmenila a nastal obrat k lepšiemu. Nie je tomu tak. Na nebi nádejných perspektív sa zjavujú nové hrozivé mraky. Medzi ne patria v neposlednom rade nie tak dávno rozpoznané druhy mikróbov, najmä vírusov s osobitne nebezpečnými vlastnosťami, ktoré dnes ohrozujú ľudstvo. Keď  80. rokoch dvadsiateho storočia boli opísané príznaky dovtedy nepoznanej novej choroby – syndrómu získanej imunodeficiencie (AIDS), vzápätí vedci preukázali, že ide o chorobu spôsobenú dovtedy nespoznaným retrovírusom – vírusom humánnej imunodeficiencie (HIV). Po vtedajších ojedinelých prípadoch má dnes táto choroba pandemický charakter, desiatky miliónov ľudí jej už podľahlo a vyhliad­ky do budúcnosti sú hrozivé. V Sloven­skej republike sa v súčasnosti eviduje takmer 300 prípadov, no skutočný výskyt je pravdepodobne vyšší a dá sa predpokladať jeho nárast, čo, ak sa zavčasu nerealizujú dnes už mnohé známe opatrenia, môže mať neblahé následky.

Ukázalo sa, že významnú úlohu v boji s touto pliagou majú aj lekári prvého kontaktu, ktorí sa čoraz častejšie ako prví stretávajú s novými prípadmi infekcie a ktorých čaká povinnosť dlhodobo poskytovať postihnutým odborne fundovanú zdravotnícku starostlivosť pod vedením špecializovaných centier. Treba vyzdvihnúť, že v našej vlasti takéto centrum už existuje od 80. rokov dvadsiateho storočia v Bratislave. Zaznamenalo pritom významné úspechy, známe a oceňo­vané doma i v zahra­ničí. Na druhej strane treba však konštatovať, že u nás lekári prvého kontaktu nemajú dostatok skúseností a, žiaľ, ani vedo­mostí o svojej úlohe v boji s uvedenou chorobou. Vydavateľstvo Herba preto s mimoriadnym pochopením prijalo iniciatívu popredného špecialistu v tejto problematike s medzinárodnou autoritou doc. MUDr. Vlastimila Mayera, DrSc., vydať publikáciu o tejto problematike najmä pre potreby lekárov prvého kontaktu. Nájdu v nej však bohaté informácie odborného charakteru aj lekári špecialisti iných odborov, ako aj ďalší pracovníci v zdravotníctve, ba i mimo neho.

Verím, že predkladaná publikácia splní svoj účel a bude dobrým pomocníkom v každodennej zodpovednej i záslužnej práci najmä lekárov prvého kontaktu.

Bratislava 2006
MUDr. Radko Menkyna

Zámerom predmetnej stručnej publikácie je upriamiť pozornosť lekára prvého kontaktu, ale aj ďalších pracovníkov v zdravotníctve na letálnu chorobu, ktorá sa u nás stále ešte miestami považuje za zriedkavú a zvláštnu. Ide o infekciu vírusom ľudskej imunodeficiencie, prvotnú príčinu vážneho klinického stavu – syndrómu získanej imunodeficiencie (Acquired Immunodeficiency Syndrome – AIDS). Prispieva k tomu osobitá, neobvyklá etiopatogenéza infekcie, symptomatológia a do istej miery aj špecifické okolnosti sprevádzajúce jej prenos.

Epidemiologické údaje svedčia o pomalom šírení nákazy medzi občanmi Slovenskej republiky, ktoré začalo najneskoršie po r. 1983. Nie vždy sa pritom darí rozpoznávať – z rôznych príčin – nákazu v jej včasných štádiách, čo znižuje nádej na významnej­ší úspech súčasne dostupnej anti-HIV chemoterapie, ktorá v mnohých prípadoch zreteľne predlžuje a skvalitňuje život pacienta, resp. pacientky.

Syndróm získanej imunodeficiencie bol opísaný v r. 1981. Odvtedy nákaza nadobudla rozmer pandémie (vo forme početných subepidémií), postihnúc – globálne – už vyše 70 miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) považuje týchto prvých 25 rokov šírenia vírusu iba za počiatočnú fázu pandémie. V ostatných rokoch sa v jej prospech začínajú uplatňovať nové, epidemiologicky významné faktory. Je to biológia HIV, tak aj faktory spoločenskosociálne, zvyšujúce nebezpečenstvo nákazy pre rôzne vrstvy populácie. Pandémia nemá charakter známych veľkých epidémií (mor, cholera, chrípka atď.), ktoré po určitom čase odznievajú. Infekcia HIV má výrazný sklon stať sa infekciou endemickou.

Hodnotiac rozvoj pandémie ku koncu r. 2005, údaje SZO hovoria o najmenej 40,3 miliónoch ľudí na svete, žijúcich s infekciou HIV (v r. 2003 ich bolo 37,5 miliónov), pričom iba v r. 2005 sa evidovalo okolo 5 miliónov úmrtí (z toho cca 500 000 detí). V priebehu r. 2005 vo svete došlo k 5 miliónom nových prípadov infekcie.

Vo východoeurópskom regióne SZO (kam sa zaraďuje aj Slovenská republika) dosiahol počet evidovaných prípadov HIV 1,6 milióna, čo predstavuje zvýšenie o 25 % v porovnaní s r. 2003.

Od roku 1985 do 31. decembra 2005 bolo na Slovensku evidovaných celkove 236 prípadov infekcie HIV v rôznom štádiu vývoja, z toho v 153 prípadoch u slovenských občanov a občaniek. Prípady infekcie HIV u žien tvorili 19 %, zväčša tu šlo o prenos nákazy heterosexuálnym pohlavným stykom. Vo vyše 60 % sa u nás šíri infekcia HIV homosexuálnym/bisexuálnym sexuálnym stykom (muži). Nezriedka pacient vyhľadáva lekára až s príznak­mi, ktoré sa identifikujú už ako súčasť symptomatiky syndrómu získanej imunodeficiencie. V ostatných rokoch sa novo diagnostikuje okolo 20 – 22 prípadov ročne. Expertné odhady predpokladajú, že počet ľudí, ktorí u nás nevedia, alebo nechcú vedieť o svojej infekcii, je až o dve tretiny vyšší alebo aj viac ako je počet evidovaných prípadov. Teda z troch HIV+ (HIV-pozitívnych) ľudí, len jednému/jej bola poskytovaná potrebná zdravotnícka starostlivosť. Neevidovaní, t. j. postihnutí s nediagnostikovanou infekciou HIV sú pritom infekční počas jej trvania (doživotne)!

V Slovenskej republike, napriek relatívne početným jednotlivcom závislým od užívania zakázaných drog podávaných vnútrožilovo, výskyt prípadov infekcie HIV prenesenej touto cestou je zatiaľ minimálny. V Slovenskej republike ako jedinej európskej krajine nedošlo doteraz k prenosu nákazy infikovanou krvou (transfúzie krvi) u nás vyrobenými krvnými derivátmi. Rozhodujúcu úlohu pritom zohrala včasná a úzka spolupráca medzi Národným referenčným laboratóriom pre AIDS v Bratisla­ve (založeným v januári 1984) a transfúznou službou, ktorá rozpracovala a dôsledne uskutočňuje program sebestačnosti v tejto oblasti.

Vývoj anti-HIV liekov a liekov používaných v liečbe chorôb vyskytujúcich sa v rámci syndrómu AIDS (oportúnne infekcie, niektoré zhubné novotvary a ďalšie choroby) nepretržite napreduje. Priebežne vďaka neustále sa rozširujúcim klinickým skúsenostiam (k HIV je vnímavý výlučne človek) a prehlbujúcemu sa chápaniu patogenézy retrovírusovej infekcie a jej komplikácií pri liečbe, starostlivosť o pacientov sa zdokonaľuje, resp. sa menia odporúčania postupov, ako aj kritériá na ich hodnotenie. Terapia infekcie HIV/AIDS, ako chronickej choroby, je vo svete doménou osobitnej subšpecializácie v rámci infektológie. Nielen pre svoju zložitosť a neobyčajne dynamické napredovanie, ale aj preto, že u ošetrujúceho lekára je potrebná rozsiahla osobná špecifická skúsenosť s riadením zdravotnej starostlivosti pri neobyčajne variabilnom priebehu choroby. Na druhej strane lekárom prvého kontaktu pripadajú mimoriadne náročné úlohy, ako napr. diagnostikovať akútnu primárnu infekciu HIV, nadviazať produktívny kontakt s postihnutým (napr. komplexné poradenstvo vzhľadom na zatiaľ nevyliečiteľnosť nákazy a z nej prameniace zložité sociálne a osobné problémy, prevencia ďalšieho šírenia infekcie a rad ďalších závažných otázok), starostlivosť o liečeného pacienta s dlhodobo progredujúcou chorobou, najmä pri častom výskyte početných nepriaznivých nežiaducich účinkov doživotnej anti-HIV terapie (vedúcich nezriedka k prerušeniu až odmietaniu liečby), algeziologické a ďalšie iné problémy. V tejto súvislosti sa vidí tiež potrebné, aby lekár prvého kontaktu mal základné poznatky o anti-HIV liekoch, mechanizmoch ich pôsobenia a o prejavoch ich nežiadúcich účinkov a najmä o ich neobyčajne závažných dôsledkoch na metabolizmus pacienta pri celoživotnej liečbe. Má poznať aj najdôležitejšie interakcie s inými liekmi, veľmi časté u pacientov s pokročilou infekciou HIV, na ktoré sa často zabúda. Preto sa táto príručka zameriava v prvom rade na najzávažnejšie situácie, s ktorými sa môže stretávať lekár prvého kontaktu.

Považujem však za dôležité, aby sa poznatky uvedené v tejto publikácii pri ich intenzívnom vývoji nebrali ako definitívne, ale skôr ako určitý zdroj informácií, pomáhajúcich pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o ambulantného pacienta s infekciou HIV v jej jednotlivých štádiách. Rôzne, aj medzinárodne platné odporúčania, napr. spôsobu liečby, sa menia a spresňujú v relatívne krátkych intervaloch. Nie je vzácne stretnúť sa aj s protichodnými postojmi. Je preto dôležité, aby ošetrujúci lekár priebežne starostlivo konzultoval aj iné pramene, okrem sledovania odbornej literatúry má sledovať napr. aj údaje na príbalových informáciách poskytovaných výrobcami vylepšovaných a nových anti-HIV liekov uvádzaných na trh, a tak si aktualizoval niektoré časti tohto predkladaného informatívneho textu.

Domnievam sa, že je potrebné, aby ošetrujúci lekár poskytoval potrebnú zdravotnú starostlivosť pacientovi na základe najzodpovednejšieho zváženia jeho stavu a situácie. Žiadna jednotlivá citácia odbornej literatúry alebo odporúčané vyšetrenie nedokážu nahradiť postoje a rozhodnutia lekára, vyplývajúce zo štúdia, školení a jeho skúseností.

autor
Bratislava 2006