Oni píšu a my nečítame,
lebo nemáme oči,
po mŕtvom nikto neskočí,
pisateľov nezáujmom mátame.
Prezerám si za vetami bodky,
takých som ich poznal,
bol to dlhý zoznam -
bývali divokí, stali sa krotkí.
Nemuseli písať nezáživné knižky,
mŕtvi nečítajú živočíšne zvyšky,
nechápavo na ne zízajú -
zabili svoj čas, slová míňajúc.
Smrť sa im stala prázdnou bublinou,
márnivosťou nevinnou a spanilou.
Píše sa hromadne, povrchne a bežne,
knihy sú ako vyprážané rezne,
malátne vyklepané kladivom.
Živí plnia kontá, vysielajú sťažnosti,
mŕtveho ich prázdnota vykostí. 
Nevyhovuje nikto nikomu,
pokým ho nevložia hrobu,
živí zamávajú mŕtvemu
a potom sa ku kladivám poberú.