Každú sekundu stráviť s ňou by som chcel,
24 hodín, roky, storočia, večnosť,
ale prispôsobiť sa nebudem môcť,
bez odozvy je všetko nezmysel.

Cítim bolesť z neschopnosti
zasiahnuť do jej života,
náklonnosť daň si vypýta,
namáhavo krotím svoje zlosti.

Pomaly sa vzďaľujem, nič mi nezostáva,
bolestná prítomnosť prechádza v zabudnutie,
ešte ma rozochvieva citové pnutie,
pokým nevzkypí zúfalstva vriaca láva.

Prekročil som všetky prahy bolesti,
ďalej sa už ustúpiť nedalo,
predstieral  som spásonosné divadlo,
že zabudnutie bolesti sa zhostí.

Stále však smrteľne vážne bolievam,
hoci nečakám už vzplanutie žiadne,
moja bolesť zabudnutím vlažnie,
len občas smrťou sa trýznievam.

Do prachu sa prepadne každý pocit
a prach sa roztratí po priestore,
zvyšok  bytia v zabudnutí zomrie,
v prachu za bolesť budeme sa modliť.