Vydavateľstvo Herba zaradilo do edície Malej lekárskej knižnice aktuálne dielo doc. MUDr. Štefana Urbana Priedušková astma nielen preto, že ide o závažné, na celom svete akcelerované ochorenie, ale aj preto, že cez knižné dielo sa môžu dostať k praktickým lekárom užitočné praktické skúsenosti významného lekára a vysokoškolského učiteľa, prednostu Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktorý danej problematike zasvätil celý pracovný život.

Priedušková astma alebo bronchiálna astma (nepresne astma či zá­duch) je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest (priedušnice, priedušiek, priedušničiek) s charakteristickými variabilne sa opakujúcimi symptómami reverzibilnej bronchiálnej obštrukcie a bronchospazmami.

Medzi bežné príznaky patrí sťažené dýchanie (dýchavičnosť), kašeľ, pocit ťažoby na hrudi a sipot. Počas záchvatu sa dýchanie výrazne zhoršuje. Veľmi často k nemu dochádza počas spánku, ale aj pokoji. Stupeň záchvatu môže byť od jednoduchého kašľa s výdychovým piskotom až po masívny atak so zastavením dýchania. K tomuto procesu dochádza veľmi rýchlo.

Astma je zrejme spôsobená kombináciou genetických faktorov a vplyvov životného prostredia. Jej diagnostika a kontrola je zvyčajne založená na pravidelnom pozorovaní rôznych príznakov, reakcie na liečbu počas jej priebehu a spirometrii. Priedušková astma sa môže klasifikovať v dvoch formách a to buď ako atopická (alergická) alebo neatopická (nealergická).

Na diagnostiku astmy sa využíva viacero vyšetrení. Ide o klinické vyšetrenia ako napríklad vyšetrovanie piskotov, vŕzgania priedušiek a predlžovaných výdychov. Ďalej ide o vyšetrenie inspiračného postavenia hrudníka a činnosti pomocných dýchacích svalov. Ďalšími vyšetreniami sú funkčné vyšetrenia pľúc: pozoruje sa obštrukčná ventilačná porucha, hyperinflácia pľúc bez poruchy difúznej kapacity pľúc, nedokonalý prietok vzduchu po užití metacholínu, zlepšenie prietoku po užití bronchodilatačných liekov (lieky, ktoré rozširujú priedušky a priedušničky). Laboratórnym nálezom pri astme je zvýšený výskyt eozinofilov a abnormálny obsah plynov v krvi – ide o znížený obsah kyslíka. Röntgen hrudníka je väčšinou negatívny – bez zmien. Pri diagnostikovaní astmy je nutné poznať i detailnú históriu astmy a alergií v rodine pacienta a treba aj overiť psychický stav pacienta.

Astma sa lieči farmakologicky – tzn. liekmi. Používajú sa lieky, ktoré uvoľňujú hladké svaly dýchacích ciest (betaadrenergické látky, metylxantíny, anticholínergiká) a lieky pôsobiace preventívne alebo eliminujúce zápal dýchacích ciest (kortikosteroidy – formou inhalátora, injekcií alebo tabletiek, antileukotriény – ako monoterapia pri pretrvávajúcej ponámahovej astme a lieky ktoré stabilizujú membrány mastocytov). Na akútnu liečbu sa využívajú krátko pôsobiace beta agonisty vo forme inhalácií, kortikosteroidy - beklometazon, budezonid, flutikazon, mometazon, anticholinergiká, aminofylín, terbutalín, epinefrín, isoproterenol a kyslík ak je to nutné. Na liečbu chronickej astmy sa využívajú kortikosteroidy vo forme inhalácii, tiež Cromolyn sodium a Nedocromil sodium (inhalácie).

Pri alergickej etiológii sa podávajú antihistaminiká, inhalačné kortikosteroidy, vo vážnejších prípadoch aj perorálne, vo veľmi vážnych prípadoch (status asthmaticus) aj intravenózne spolu so síranom horečnatým, vtedy je nutná už aj hospitalizácia.

Prevencia a liečba spočíva vo vyhýbaní sa spúšťačom (alergény a dráždidlá, prostredie, fajčenie), užívaní liekov (inhalačné kortikosteroidy, antihistaminiká, antileukotriény), pri alergickom pôvode ochorenia celkovej liečbe alergie.

Veríme, že aj náročný čitateľ nájde všetko potrebné k danej problematike v precízne spracovaných kapitolách, kde sa stretne nielen s odporúčaniami lekárskych spoločností, ale aj praktickými skúsenosťami popredného odborníka pôsobiaceho na jednom zo špičkových pracovísk daného odboru na Slovensku.

Naša vďaka patrí na prvom mieste autorovi, recenzentom, ale aj celému kolektívu redakčných pracovníkov od redaktorov, cez jazykovú lektúru až po sadzbu. Veríme, že zámer Vydavateľstva Herba ocenia nielen klinickí pracovníci, ale aj ambulantní lekári, ktorí sa s astmatickými pacientmi aj u nás stretávajú stále  častejšie.


Prof. MUDr. Marián Bernadič, CSc.
odborný redaktor