Všetci sa na mňa pozerali,
ja som ich sledoval bočným zrakom,
je to hanba, že si ma všimli,
nezmiatol som ich, iba som sa zľakol.

Roztriasol som sa opitosťou, keď
som zistil, že už-už, stále a zasa -
mne bolo zle, ale čo oni, do frasa?
Oklamal som sám seba, že prídem hneď.

Prekliali ma pohľadmi, odstránili,
spálili, rozštvrtili, zmyli zo zašpinených skiel,
zrovnali zo zemou, zahalili do hmiel,
na večné zabúdanie ma odsúdili.

Nechcem sa ospravedlňovať nikomu,
celému svetu napľuť, nasrať, vnútiť
vlastný názor, že život je šťúply
nádor, vyhrážajúci sa každému.

Zrkadlá rozbili sa mi na záhrobí,
zakvitol tam obhorených stromov popol,
črepy matnej prítomnosti všade vôkol,
nevidím nič, len pokrytecky slzím.