[12]
Príbeh môjho mladého srdca
Bola sommladá, silná a zdravá. Vydávala som sa ako 22-ročná a mala som
rovnaké starosti ako ostatné mladomanželky. Zariaďovali sme si vlastnú
domácnosť, plánovali deti a budúcnosť. Narodil sa nám prvý syn, potom
druhý, tretí a aj štvrtý. Všetko sme zvládali, aj keď bolo práce okolo detí
a domu dosť, tešili sme sa z nášho šťastia.
Po pôrode 4. dieťaťa som značne oslabla. Bývala som viac unavená, bola
som veľmi slabá, triaslo ma, opakovane som odpadla. Lekári mi stanovili
úzkostnú neurózu. Moje problémy pripisovali vyčerpanosti z pôrodov, únave
zo starostlivosti o deti. Po roku sa mi začalo ťažko dýchať a omodrela som.
Bolo to presne na Vianoce. Manžel ma odviezol na pohotovosť. Lekári mi
nechceli uveriť, mysleli si, že si vymýšľam. Bola som dva týždne v nemocnici,
avšak moje problémy nikto nebral vážne. Spochybňovali moje tvrdenia
a doslova nič so mnou nerobili. Moje problémy sa stupňovali, celá som
opuchla, pri dýchaní som chrčala. Stav sa mi natoľko zhoršil, že ma museli
transportovať do Bratislavy. Tammi zistili zápal srdcového svalu a zrazeninu
na srdci zakončenú krvnou cystou.
Bola som vydesená, pretože dovtedy som nemala skoro žiadne problémy.
Aj pôrody štyroch detí som znášala celkom dobre. Až po poslednom dieťati
som bola veľmi vyčerpaná, unavená. Chrípky som nemávala, skôr angíny, tie
nebolo kedy vyležať, bolo sa treba starať o deti. Zo zápalu srdcového svalu
som sa celkom dobre dostala, ale následky mi zostali. Srdiečko oslablo na
s ťažkosťami.
Srdiečko mi počas týchto rokov sporadicky zlyhávalo. Tri roky pred
transplantáciou ma odporučili do Bratislavy. Zobrali ma na transplantačné
oddelenie. Srdce mi pracovalo len na 28 %. Stanovili mi diagnózu dilatačná
kardiomyopatia, ktorú lekári zvládli liečbou. Prelom nastal v roku 2007. Po
opakovanom zápale pľúc sa môj stav zhoršil. Rôzne vyšetrenia, neustále
hospitalizácie v nemocnici, môj zdravotný stav sa zhoršoval, až ma nakoniec
zaradili do poradovníka na transplantáciu srdca. Čakala som 3 mesiace.
Veľmi som sa bála, či to prežijem, bola som veľmi slabá, ťažko sa mi dýchalo.
Fyzicky som vládala čím ďalej, týmmenej, bola som veľmi unavená,
vyčerpávala ma aj najmenšia námaha. Pred mojou mamou som vyslovila
nahlas svoje obavy, že sa zrejme transplantácie nedožijem. Mama, ani moji
najbližší mi nedokázali pomôcť, len sa prizerali, ako sa strácam pred ich
očami. Ja som však mala neustále pred sebou oči mojich krásnych detí a tie
oči mi nedovolili rezignovať. Asi dva týždne nato mi zazvonil telefón.
„Máme pre Vás srdiečko, ideme na transplantáciu,“ zavolal mi pred obedom
lekár z NÚSCH-u. Práve som prišla z obchodu a chystala sa variť obed.
So zbalenou taškou som išla a verila, že všetko bude dobré. Prevážali ma
vrtuľníkom. Bol to môj prvý let v živote a verila som, že nebude posledný.
Operovali ma 4 hodiny. Keď som sa zobudila, bola som na „ÁRE“. Okolo mňa
samé hadičky. Cítila som sa dosť slabá, ale verila som, že telo srdiečko prijme.
Po operácií nastali komplikácie. Telo nechcelo srdiečko prijať. Odpadávala
som, ale vďaka lekárom som to zvládla. Dva roky sommala problémy, ale
našťastie to zlé je už preč. Cítim sa výborne, srdiečko krásne pracuje a ja s ním
žijem už päť rokov. Oslabená psychika aj úzkosti mi zostali, ale verím, že raz
zvládnem aj tento problém.
Ďakujem človeku, čo mi daroval srdce, ďakujem jeho rodine za darcovstvo.
Chcela by som odkázať všetkým, ktorí sú na čakacej listine, aby sa nevzdávali.
Viera v Boha mi pomohla a určite pomôže aj im. Podporujme darcovstvo
na Slovensku, pretože mnohým ľuďom zachráni život, ktorý je taký vzácny.
(Jarka)
40 %. Užívala som lieky, chodila na kontroly. Vydržala som trinásť rokov, aj keď
1...,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11 13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,...58