[27]
Synma previezol automdo NÚSCH v Bratislave na Oddelenie transplantácie
a zlyhávania srdca. Nebol čas na debaty, bolo nutné konať. Po vyšetreniach
sombol hneď operovaný. „Zaplátali mi srdce“ a dostal sompodporný prístroj
(LVAD) HeartMate II (čerpadlo). Toto bol najväčší zlom v mojom živote. Večer
pred operáciou som volal domov, rozlúčil sa s rodinou, zariadil ešte všetky
potrebné veci, akomajú naložiť somnou až bude koniec. Otec mi zomrel
na rakovinu a veľmi dlho sa trápil (morfiuma pod). „Ja to budemmať za
sebou rýchlo a bezbolestne“, hovoril som si sámpre seba. I keď som chcel žiť,
už som v to neveril. Celú noc somnespal a hlavou sami premietal celý život.
Na samotnú operáciu somnapokon išiel unavený, otupený a už som to ani
nevnímal. Nepamätám si z toho nič.
Zobudil som sa o tri dni v podvečer. Do izby svietilo cez okno slnko. Stratil som
orientáciu o čase. Až sestričkami vysvetlila, aký je deň. Okolomňa bolo veľa
prístrojov, hadíc, infúzií, mal som kyslík v nose. To bol pre mňa štart do nového
života. Začali prevládať nové pozitívne myšlienky. Len to všetko vydržať. Cesta
bola ešte veľmi dlhá. Starostlivosť lekárov, sestričiek a celého personálu OAIM
bola obrovská. Už od prvých dní sa začala rehabilitácia. Po ôsmich dňoch, keď
samôj stav stabilizoval, som sa vrátil na domovské oddelenie aj s mojímnovým
spoločníkom– čerpadlom. Začal sompostupne chodiť. Najprv po izbe, potom
po chodbách. Pridržiaval som sa steny, potreboval sommať stále oporu. Na
otvorené priestranstvo som sa spočiatku bál. Bol som ešte slabý na chodenie
so 4,5-kilovýmprístrojom v kapse, ale postupne to išlo. Mal somobavy, pretože
v prípade pádu by bolo pre mňa katastrofou poškodenie batérií a riadiacej
jednotky. Na tom visel môj život. Psychicky ma to veľmi zaťažovalo. Stav sa však
zlepšoval.
Po preškolení, ako zaobchádzať s prístrojom, sombol pomesiaci prepustený
do domáceho liečenia. Čerpadlo fungovalo bez poruchy až do transplantácie
srdca. V prípade poruchy sommal záložný prístroj. Našťastie, nikdy somho
nepotreboval, pretože neviem, či by som to zvládol sámdoma, pod psychickým
tlakomodpojiť od batérií a zapojiť nový prístroj. Pri odpojení je to cítiť v srdci,
prepojenie musí byť preto veľmi rýchle.
S mojím „pomocníkom“ som zažil niekoľkomalých príhod. Teraz sami zdajú
humorné, ale vtedy mi nebolo všetko jedno. Prvý raz som sa s čerpadlom vybral
na prechádzku po ulici, asi po týždni. Prešiel somod domu asi dvestometrov
a dvesto naspäť. Cítil som sa dobre a preto som zašiel opačným smerom
ešte ďalších asi stometrov. Precenil somale svoje sily, došlomi zle a naspäť
mamusel priviezť sused autom. V druhomprípade sombol na kontrole
u kardiológa. Zdržal som sa tamdlhšie a bolo nutné vymeniť batérie. Tie som
však mal v aute u syna, ktorý ma k lekárovi priviezol, následne odišiel automdo
práce amal sa pre mňa po vyšetrení vrátiť. Čakal somna ceste a chcelo sami
kričať. Síce som čakal len pár minút, boli to pre mňa veľmi dlhé chvíle. Začali sa
mi triasť ruky, cítil somobrovský psychický tlak, stres a strach. V treťomprípade
to bolo v noci, asi dve hodiny po polnoci som sa prepojil od pevného kábla
na batérie a šiel na toaletu. Po návrate somuž ostal na batériách. Boli nabité
a vydržať mali minimálne do šiestej hodiny. Nechcelo sami znova prepájať. Ale
zaspal somaj ja, aj manželka. Batérie sommal pod prikrývkou. Asi o siedmej
ránoma zobudilamanželka, že v dome niečo slabo pípa. Až vtedy som zistil, že
batérie sú takmer vybité. Na lenivosť som takmer doplatil životom! Stalo sa, že
asi trikrát v noci vypli elektrický prúd a spustil sa „alarm“. Zobudil nielen nás, ale
asi aj susedov. S čerpadlom sombol v bezpečí. Vďaka za takýto prístroj, vďaka
vedcom, ktorí skonštruovali takéto čerpadlo, ale aj vďaka lekárom sombol stále
nažive. Pravidelne som chodil na kontroly.
Pri poslednej kontrole asi po 4,5 mesiacoch sami pri vývode kábla vytvoril
zápal a následne absces. Musel som s tým ísť do nemocnice. Pomenšom
1...,17,18,19,20,21,22,23,24,25,26 28,29,30,31,32,33,34,35,36,37,...58