[31]
Mám dvakrát narodeniny
Som celkomobyčajný človek, len narodeniny slávimdvakrát. V júli budem
mať už po päťdesiatke a v decembri ešte ani nie desať rokov. V roku 2003 som
sa narodil po druhý raz. V areáli NÚSCH v Bratislave somúspešne podstúpil
transplantáciu srdca.
Spomínať, aké to bolo predtým? Len ťažko pochopí ten, kto to nezažije. Keď
sommal štyridsať a nedokázal somani prejsť pár krokov bez toho, aby som
sa nezadýchal. Keď somnemohol spať, lebo som sa dusil. Keď som sa nevedel
obuť pre opuchnuté nohy. Keď sombol viac v nemocnici ako doma. Keď som
nenávidel svoje telo za to, že mi nestíha, že to vzdáva. A práve keď somuž
nemal síl, zažiarila jednamalá iskierka nádeje. Moja posledná. Keď som vtedy
povedal, že súhlasím, aby ma zaradili do transplantačného programu, netušil
som, čoma čaká. Vedel som len jedno, že chcem žiť. A tak som čakal, zo dňa na
deň som sa nútil dýchať a veril som.
Ten deň prišiel. Nikdy somnemal viac zmiešané pocity ako vtedy. Letel som
vrtuľníkompo svoj nový lístok do života a uvedomoval som si, že niekto v tom
čase o ten svoj lístok prišiel. Keď sompotom ležal na operačnom stole, myslel
somna to, aké to bude, keď sa zobudíma už nebudemmať svoje srdce. Choré
a slabé, ale moje. KEĎ sa zobudím. Ale stáli vtedy pri mne tí správni - lekári,
sestričky, strážni anjeli.
A ja som sa zobudil! Bol som späť! Aj so svojímnovým srdcom. Prvý nádych.
Nikdy predtým som to nerobil, no zrazu sommal pocit, že musím všetko
zaznačiť a tak som si písal denník. Mojich prvých 30 dní.
Len pár citácií: „...som tu ... som to ja?... srdce, odkiaľ si?... už si moje?... z každého
kúska telami trčí nejaká hadička alebo drôt... všetkoma bolí... dnes prvý raz
moje srdce bije celkom samo... už môžem vstať... jedol som... sompažravý... už
zvládnempár schodov... prvé kontrolné vyšetrenia - všetko vyzerá OK!... moja
prvá návšteva - moje kočky... konečne domov...“
A všetko šlo postupne. Prešiel mesiac, rok a ja som testoval, čo zvládnem. A dnes
toho zvládamdosť. Chodím, bicyklujem, plávam, pracujemna záhradke,
spievam v súbore, každoročne chodímdo kúpeľov. Jedným slovom žijem.
Pravidelné užívanie liekov, lekárske prehliadky, zdravá strava, vyhýbanie sa
slnku, infekciám, to je lenmalá daň za to všetko.
Viem, že táto šanca je moja druhá a posledná. A tak si vážim každý deň, každú
chvíľu. A viac ako kedykoľvek predtým sa z hĺbky svojho nového srdca cítim
vďačný. Vďačný, že sommohol prežiť ešte toľko vecí. Povedať manželke, že ju
ľúbim. Vidieť svoje dcéry promovať, vydávať sa. Stať sa dedkom. Vďačný za to,
čo som za tie roky ešte mohol zažiť a za to, čo ešte len zažijem.
Vďaka Bohu za všetko, vďaka za láskumojimblízkyma v neposlednom rade
vďaka za starostlivosť, ľudskosť a prístup celému zdravotníckemu personálu
NÚSCH v Bratislave. (Michal)
Kvalita života
Transplantácia srdca zachránila život aj v tomto prípade. Darované
srdce nielenže zachránilo život, ale aj výrazne zlepšilo kvalitu života.
Michal žije krásny, plnohodnotný život v kruhu svojich najdrahších.
Má množstvo záujmov a aktivít a keď sa s ním bližšie zoznámite,
poznáte, aký je to „živel“. Miluje život a všetko, čo je s ním spojené.
Zároveň je však veľmi citlivý, pokorný a vďačný za svoje šťastie.
1...,21,22,23,24,25,26,27,28,29,30 32,33,34,35,36,37,38,39,40,41,...58