[37]
Druhá šanca
Transplantácia srdca pri rešpektovaní pravidiel dlhodobej
starostlivosti dáva ľuďom druhú šancu, ktorá je výsledkom obetavej
ľudskej práce a lásky zároveň – Dar znamená Život.
Všetky príbehy majú hlavnú postavu, ktorá existuje obklopená
okruhom svojich najbližších. Choroba nezasiahne len postihnutého
jedinca, vtrhne do života celej tejto spoločnosti a vyvolá zmeny,
s ktorými sa nie každý dokáže zmieriť.
Pacienti sú rôzni – jedni o nej rozprávajú, iní zaryto mlčia, ďalší sa
hnevajú na osud. Častokrát prepadajú panike, odmietajú ochorenie
a robia všetko pre to, aby sa ho zbavili. Chorobu nechcú, tak ako
nikto z nás. Ale ona príde a nepýta sa.
Najbližší sú najčastejšie aj tí najmilší a vôľa chorého k životu je
najčastejšie motivovaná práve blízkym vzťahom k nim. Podpora
blízkych a okolia je mimoriadne potrebná. Rovnako je potrebné, aby
chorí mali dostatok informácií o ochorení, ale nemenej dôležité je,
aby ich mali aj príbuzní. Potom je ich pomoc ďaleko prínosnejšia.
Tieto aspekty potvrdzujú aj slová klinického psychológa.
Pohľad psychológa
Srdcové zlyhávanie a samotná transplantácia srdca závažným
spôsobom ovplyvňujú okrem zdravotného stavu aj emočný stav
a správanie pacienta. Jedným z psychologických obranných
mechanizmov, ktorý sa vyskytuje v prvých fázach závažného
ochorenia, je popretie. Spočiatku sa môže demonštrovať
nedostatočnou spoluprácou alebo ignorovaním odporúčaní lekárov,
zatajovaním ochorenia pred blízkymi. Popretie má však významné
miesto v procese adaptácie pacienta, napomáha adekvátnemu
vyrovnávaniu sa s ochorením. Má adaptívnu a„ochrannú“ funkciu,
nesmie však trvať dlho.
Najťažším obdobím pre pacienta je nesporne obdobie čakania
na transplantáciu. Samotný fakt zaradenia pacienta na aktuálnu
čakaciu listinu prináša z psychologického hľadiska viacero vážnych
problémov a otázok. Pacienti uvádzajú ako veľmi stresujúci faktor
v tomto období nemožnosť kontroly nad svojím životom a závislosť
od ostatných – v zmysle vyžadovania pomoci a podpory. Prítomná
je výrazná úzkosť, pocity bezmocnosti a beznádeje, prítomný je
najmä strach zo smrti, pretrvávajúca a prehlbujúca sa depresia.
Významnými sa javia aj niektoré náboženské a etické otázky.
Svoju úlohu má aj úzkostlivosť ako vlastnosť, ktorá je typická
pre niektorých ľudí bez ohľadu na zdravotný stav (tzv. „citlivci“).
Táto črta, vlastnosť, nezriedka komplikuje spoluprácu pacienta
s ošetrujúcim personálom. V období po transplantácii je úzkosť
spojená s predvídaním možných komplikácií, s výsledkom biopsie
a možnou rejekciou, s vedľajšími účinkami imunosupresív.
Depresia sa vyskytuje u pacientov so srdcovým zlyhávaním
v rozpätí 35 – 70 %. Často je však „podceňovaná“, na čom má
podiel aj prekrývanie niektorých symptómov srdcového zlyhávania
a samotnej depresie. Podieľa sa na tom aj rozšírený názor, že
predsa pacient v terminálnom štádiu srdcového zlyhávania „má na
1...,27,28,29,30,31,32,33,34,35,36 38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,...58