[44]
Darcovstvo orgánov – odborný pohľad
Darovanie ľudského orgánu ťažko chorému človeku možno
považovať za dar najvzácnejší – Dar Života. V prípade darovania
srdca to platí doslovne.
Základom každého transplantačného programu je dobre fungujúci
program darcovský. Inak povedané, bez darcov orgánov niet
transplantácii. Vo všeobecnosti sa v transplantačnej medicíne
rozoznávajú dva typy orgánových darcov – živí (darcovia obličky,
časti pečene či pľúcneho laloka, t. j. takí, ktorí dokážu s jedným
orgánom, či jeho časťou, naďalej viesť prakticky normálny život).
Bohužiaľ, srdce máme len jedno a preto sa darcom srdca môže
stať iba človek, ktorý zomrel. Venovať sa preto budeme naďalej iba
mŕtvym darcom.
Smrť mozgu
Podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti a ďalších právnych noriem,
ktoré veľmi striktne upravujú problematiku darcovstva orgánov
od mŕtveho darcu, je možné odobrať orgány od človeka iba vtedy,
pokiaľ je jednoznačne dokázaná jeho smrť. Za smrť sa pokladá
jednak trvalé zastavenie dýchania a srdcovej činnosti, rovnako sa
však osoba pokladá za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému
vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (takzvaná smrť mozgu).
Koncepcia mozgovej smrti je uznávaná a považovaná za smrť
človeka nielen našimi zákonmi a zákonmi EÚ, ale aj najväčšími
svetovými náboženstvami (kresťanstvo, judaizmus, islam,
hinduizmus). Sám Svätý Otec Ján Pavol II. „posvätil“ darovanie
ľudských orgánov a uznal smrť mozgu za smrť človeka osobitným
listom Svetovému kongresu transplantačnej spoločnosti zo dňa 29.
augusta 2000.
Je dôležité zdôrazniť, že smrť mozgu nie je kóma, z ktorej sa dá
„aj po dlhých rokoch prebrať“, ako je to možné vidieť v niektorých
príbehoch. V tomto prípade ide o skutočne nezvratné poškodenie
a odumretie mozgu, ktoré už nie je možné žiadnymi liečebnými
metódami priaznivo ovplyvniť. Smrť mozgu je stanovovaná
komisiou troch nezávislých lekárov (neurológ, anesteziológ –
intezivista a ošetrujúci lekár), ktorí sa navyše musia podľa zákona
zísť dvakrát v presne predpísanom časovom odstupe a vykonať
presne definované vyšetrenia, za prísne definovaných okolností.
Navyše musí byť prítomná známa, dokázaná a nevyliečiteľná príčina
nezvratného poškodenia mozgu.
Legislatívno-etické aspekty darcovstva
V Slovenskej republike platí, rovnako ako napríklad v susednom
Rakúsku, ČR alebo Španielsku, princíp tzv. predpokladaného
súhlasu. To znamená, že všetci sme ako občania Slovenskej republiky
potenciálnymi darcami orgánov, pokiaľ za života nevyjadríme
zákonom stanoveným spôsobom nesúhlas s posmrtným darovaním
orgánov. Pokiaľ sa v praxi stretneme s nesúhlasom príbuzných,
snažíme sa im byť nápomocní v ich neľahkej situácii, pokúšame sa
byť im oporou, vysvetlíme im, že s odstupom času môžu vnímať,
a spravidla skutočne vnímajú, ďalšie prežívanie aspoň časti ich
príbuzného v niekom inom mimoriadne pozitívne. Snažíme sa
1...,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43 45,46,47,48,49,50,51,52,53,54,...58