[46]
Náš syn pomohol iným aj po svojej smrti
Som vydatá a spolu s manželom sme vychovali tri deti. Rodičia sú šťastní, keď
prvýkrát uvidia svoje dieťa, stoja pri jeho zápise do školy, keď tancujú rodičovský
tanec namaturitnom večierku a plačú od šťastia, keď uvádzajú svoje dieťa do
života. My sme mali tri a vždy to tak bolo. Všetky tri boli pre nás dôležité. Boli
sme šťastní rodičia. Deti nám robili radosť, občas aj hnevali. Dcéra sa už vydala
a založila si svoju rodinu a chlapci, už síce dospelí, ale ešte sa držali mamkinej
sukne. Vždy hovorili, že ženiť sa nebudú, veď umamy im je najlepšie. Obidvaja
mali frajerky, a tak svadby boli na spadnutie. Čakali sme, kedy to príde. Život
plynul a niesol so sebou dni dobré aj zlé.
Manžel žil svojou prácou. Mal vlastnú firmu a pracoval celé dni. Bral život
s humoroma veci riešil bez zbytočných emócií. Jedného dňa prišiel nečakane
zamnou do práce. Stál medzi dverami a jeho výraz tváre bol nečitateľný.
„Musíš ísť somnou do nemocnice,“ povedal hrozivo vážne. „Je tamMaroš, mal
vážnu autonehodu. Nejaké opité hovädo do neho vrazilo v protismere. Je to
vážne.“ Neviem, ako som sa obliekla, nič somneriešila a ako v sne somodišla
zamojímnajmladším synom. Utekala somako zmyslov zbavená, chcela som
mu pomôcť, pofúkať mu boľačku, pohladiť po nezbedných vlasoch. Potešiť ho,
ubezpečiť ho, že všetko bude v poriadku.
Muž po ceste mlčal, po tvári mu tiekli slzy. Chytila somho za ruku. „Neboj
sa, on je bojovník,“ ale v duchu som samodlila. „Pane Bože, nesmieš námho
zobrať, je to dobrý chlapec, nikomu neublížil.“ Predstavovala som si, ako rástol,
ako ho tatko učil bicyklovať, ako ho posadil prvýkrát namotorku, ako ho učil
šoférovať na aute a on bol ešte len taký „malý chlapček.“ Spomínala som, ako
som ich pristihla pri chlapských debatách, ako sa syn tešil, keď si kúpil svoje
auto. Nikdy nepil a odsudzoval to, keď niekto spôsobil nehodu v opitosti. Bol
nekompromisný, alkohol za volant nepatrí – nikdy! Túto zásadu však nedodržal
ten, čo išiel v protismere. Práve oproti nemu.
Zastali sme pred nemocnicou a leteli sme na traumatológiu, kde syna
prijali. Lekár nás zobral za synoma niečo nám vysvetľoval. Hovoril pomaly
a ticho, akoby nechcel nášho Maroša zobudiť. Hovoril o rozsahu poranení,
o vyšetreniach, o operačnom zákroku, o tom, že sa nedá už viac nič, viac nič.
Jeho slová kumne doliehali ako prívalové vody počas povodne. Brali mi všetko.
Brali mi dieťa, moju vieru, nádej. Nie, hovorila som si, môj syn je bojovník a ak
je lenmalé percento nádeje, on to zvládne, onmusí. Ponáhľala som sa za ním,
pohladiť ho, povzbudiť, hovoriť s ním. Celý poobväzovaný ležal tíško, akoby
oddychoval po ťažkomboji. Všade kopec prístrojov, všetko blikalo, pípalo,
prístroje mu pomáhali dýchať. Zlomila som sa. Nečakala som, že to bude také
hrozné. Nevládala somnič iné len plakať. Sestričky mi dali niečo na upokojenie
a nechali ma so synom. Snažila som sa k nemu hovoriť. Presedela sompri ňom
celý deň. Bola som zúfalá. Lekári aj sestry boli veľmi ohľaduplní.
Synov stav bol nezvratný. Ja som to však nechcela prijať. Chcela som, aby
žil, aby sa znovu s nami smial, aby ma hneval, aby robil neporiadok, aby sa
s otcom škriepil, aby si tvrdohlavo, tak ako jeho otec, aj on presadzoval svoju
pravdu. Realita bola krutá. Prišlamladá lekárka a chcela sa s nami rozprávať.
Ja somnechcela, chcela sombyť len so svojím synom, sedela som tama čakala
na zázrak. „Žiaľ, život Vášho syna sa námnepodarilo zachrániť.“ V zúfalstve som
sa zmohla na výkrik: „Nie!“ „Rozsah jeho poranení bol nezlučiteľný so životom,“
počula somako v zlom sne a svet okolomňa prestal existovať. Muž počúval
mladú lekárku, ktorámu niečo trpezlivo vysvetľovala. Nechcela som ju počúvať,
chcela sombyť so svojím synom.
Manžel pristúpil kumne a chytil ma za obidve ruky. Emócie zvíťazili. Obaja sme
plakali. Medzi vzlykmi mi hovoril, že sa vraj už skutočne nič nedá, že syn už je
mŕtvy, jehomozog vyhasol, ale že ešte môže pomôcť ľuďom, ktorí čakajú na
orgán od darcu. Mohol by poskytnúť orgány na transplantáciu, ktoré zachránia
1...,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45 47,48,49,50,51,52,53,54,55,56,...58