[51]
Môj PríbEh Tak TrOChU INak
Prišla si znovu a bolíš naďalej. Myšlienka na dni, keďmi všetko jedno nebolo.
Predsa len sa dámladosť prežiť aj inak, než nevládne a bezducho. Chvíľami
sa strácam v sebe... a premýšľam. Premýšľam, ako to všetko bolo. Občas je to
vzdialené a inokedy zas nepríjemne jasné.
keď dochádza životu dych, je čas sa zastaviť. Obzrieť sa za seba a rekapitulovať.
Pripomenúť si úspechy a vedome preskočiť neveľmi ružové dni. zaspomínať
na lásky aj nelásky. No proste sa pousmiať nad životoma poďakovať samu za
každú jednu vrásku smiechu.
Môj dych došiel priskoro. Márne som sa obzeral, ale nevidel somnič, čo by stálo
za zmienku. Mal som sny, na ktoré ešte nedozrel čas, a dni, ktorých privilégiá
mali patriť mne.
Dnes už viem, že je možné všetko, keď človek naozaj chce. Nie je príjemné
zamýšľať sa nad chvíľami, keď sa nežije najľahšie. keď každý deň je boj. Dnes
vámuž nepoviem, či so sebou a či so smrťou. Proste počítate minúty... do
zbláznenia. V noci, keďmôžete zaspať a zabudnúť, nemôžete. rátate naďalej.
znova sa narodiť je daňou za strach – konečne sa život mení v niečo dobré
už bolo! (juraj)
a neodvracia už od vás svoju tvár. Dnes je ten deň, keď sa treba smiať – neskoro
1...,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50 52,53,54,55,56,57,58