[54]
Ako ďalej?
Je to neľahká otázka, na ktorú nie je možné jednoducho odpovedať.
Súčasná úroveň medicíny denne dokazuje, že vedecké bádanie,
múdrosť, vzdelanosť a úsilie ľudí prinášajú úspešné riešenia
problémov, ktoré súvisia s chorobami. Liečenie poranení, ale aj
chorôb muselo existovať už pri úsvite ľudstva. Mohli by sme písať
o penicilíne, látke z Penicillium notatum, ktorú izoloval Alexander
Fleming, alebo o heroických chirurgických výkonoch od počiatkov
celkovej anestézie, cez prvú Barnardovu transplantáciu srdca až po
súčasnosť. Tieto a obrovské množstvo ďalších skutočností hovoria
o tom, že ľudstvo sa posúva bližšie k riešeniu problémov, ktoré boli
ešte v nedávnej minulosti celkom neriešiteľné.
Takýmto bolo v minulosti aj zlyhávanie srdca. Ešte pred niekoľkými
rokmi naň všetci pacienti zomierali. Medicínsky pokrok 20. a 21.
storočia umožnil, že mnohé ochorenia, vedúce k zlyhávaniu
ľudských orgánov, môžu byť liečené transplantáciou. Nezostáva
nám len veriť a dúfať, že čoskoro bude vyvinutý účinný liek na
srdcové zlyhávanie a taktiež na ochorenia, ktoré ho spôsobujú, čím
sa nahradí súčasná jediná metóda liečby a takýchto zákrokov bude
potrebných čo najmenej.
Srdcové zlyhávanie má stúpajúcu tendenciu. Počty chorých rastú,
darcov je však málo. Na tejto skutočnosti sa podpisuje viacero
faktorov, ktoré je nutné riešiť v systéme.
Jedným, aj keď nie najdôležitejším faktorom, však môže byť aj
skutočnosť, že o význame transplantácií a nenahraditeľnosti
darovaných orgánov sa hovorí málo. Skúsme šíriť túto humánnu
myšlienku, hovoriť o nej viac v rodinách, aj vo svojom okolí.
Upozorňujme na fakt, že transplantácie sú nevyhnutné, že darované
orgány zachraňujú životy. Svedčia o tom aj príbehy pacientov
a vďačnosť za každý zachránený život je nekonečná.
Obyčajne to tak býva, že s pribúdajúcimi rokmi života sa
obohacujeme nie ekonomicky, ale prežitými situáciami. Odžitý
čas býva vyplnený všednými skutočnosťami a niekedy celkom
mimoriadnymi udalosťami. Keď do života vstúpi ochorenie, zmení
sa vám celý svet. Hrozba život ohrozujúcej choroby pustoší nádej
človeka a všetko budúce sa každým dňom skracuje na neuverenie.
Na takéto chvíle nebývame pripravení. Svet sa zastaví a máme
pocit, že strácame pôdu pod nohami. Pôdu, po ktorej sme ešte
pred chvíľou kráčali. Choroba zasiahne do života a nepýta sa, či
chceme. Nám neostáva nič iné, iba ísť ďalej alebo poddať sa osudu.
Pud sebazáchovy a túžba žiť nás núti nevzdať sa, bojovať, chytiť
sa niečoho. Nehmatateľnej myšlienky, niečoho, čo má obrovskú
silu a mohlo by nás priviesť na cestu k uzdraveniu. Je to nádej. Aj
keď máme strach a obavy, nikdy sa jej nevzdávajme. Nádej a viera
v uzdravenie nám môžu pomôcť na ceste, ktorá nie je jednoduchá.
Býva dlhá a vyčerpávajúca, ale s túžbou po živote dokážeme
zvládnuť aj jej najťažšie úseky. Naša túžba po živote bola obrovská,
chceli sme len to, čo chce každý – chceli sme žiť. Pre záchranu nášho
života existovala jediná možnosť a bola to zároveň posledná nádej -
transplantácia srdca. Srdca od darcu, ktorý zachránil iný ľudský život,
alebo niekoľko životov, keď svoj už objektívne stratil. Darovaním
života inému a odchodom do večnosti vesmíru sa možno napĺňa
niečo o proroctve stromu života. Prijali sme s láskou tento vzácny
dar, ktorý nám bol z lásky darovaný.
1...,44,45,46,47,48,49,50,51,52,53 55,56,57,58