11 P R O G L A S sa, ão máme robiÈ, o koho sa oprieÈ, na koho sa spoºahnúÈ. Preão sa obzeráme? Máme v‰etko, aby sme sa mohli zdravo rozvíjaÈ. NበÏivot sa môÏe zveºaìovaÈ len priãinením nás sam˘ch, na‰ou prácou a spoluprácou. V slovenskom národe sa za tisíc rokov rozvinula neuveriteºne rozkonárená a kvitnúca kultúra. Vyrastala zo Ïivotov na‰ich otcov a matiek, synov a dcér, z ich du‰e a srdca, z ich lásky a obetavosti, ktoré boli Ïivené v chrámoch i mimo nich modlitbou, boÏím slovom a milosÈou. Îili a rástli „rastom boÏím“, ako sa hovorí v „Proglase“. Takto Ïili profesori a poslucháãi, keì bola roku 1465 zaloÏená univerzita „Academia Istropolitana“ v Bratislave, takto Ïili na‰i ºudia na Trnavskej univerzite od roku 1635. Takto Ïili na‰i veºkí ºudia Bernolák, Holl˘, Moyzes, Kuzmány, ·túr, Sládkoviã, Radlinsk˘, básnici a vedci cez generácie. A my dnes? Z nás sam˘ch sa musí i dnes rozvíjaÈ Slovensko „rastom boÏím“. A z nás sam˘ch musí takto rásÈ i na‰a budúcnosÈ. Ako obrazne povedal nበbásnik, semienko dejov, údelov, osudov a budúcnosti neklíãi mimo nás, ale v nás – v jednotlivcoch, rodinách i v národe, v ‰kolách, na poli, v továrni, v celom Ïivote. Ako nás uisÈuje „Proglas“: „Kto prijme tieto knihy, tomu Kristus múdrosÈ vyjaví a du‰e va‰e posilní ...“ – Slovensko má moÏnosÈ byÈ Slovenskom pokojn˘m, tvoriv˘m a ‰Èastn˘m. A má ão ponúknuÈ aj in˘m národom. Nitra, 15. mája 1996
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==