P R O G L A S 59 „Keì malo dieÈa sedem rokov, sníval sa mu sen. Rozprávalo ho otcovi a matke, hovoriac: Stratég zhromaÏdil v‰etky devy ná‰ho mesta a povedal mi: Vyber si z nich, ktorú chce‰ za druÏku Ïivota a seberovnú pomocníãku. Keì som sa na v‰etky popozeral a obhliadol si ich, videl som jednu, spomedzi v‰etk˘ch najkraj‰iu, so Ïiarivou tvárou, veºmi okrá‰lenú zlat˘mi ‰perkami a perlami a v‰etkou krásotou. Volala sa Sofia, t.j. MúdrosÈ. Tú som si vybral“. Takto sa zaãína tretia kapitola ÎIVOTA KON·TANTÍNA-CYRILA, ktorého celoÏivotnú lásku k Múdrosti dotvrdzuje Ïivotopis na viacer˘ch miestach. Za vyuãenie v gramatike uÏ ako chlapec bol ochotn˘ istému odborníkovi odovzdaÈ celé svoje dediãstvo. A keì sa v carihradskej cisárskej ‰kole za tri mesiace gramatike vyuãil a v neuveriteºne krátkom ãase si osvojil aj ostatné disciplíny vtedaj‰ej vedy, bol schopn˘ na otázku samého „logoteta“ (dnes by sme povedali „premiéra vlády“) TEOKTISTA odpovedaÈ, ão je to filozofia a dokonale ho pouãiÈ o nej. Hoci mu vìaãn˘ politik ponúkal nielen skvelú svetskú kariéru, ale i svoju krstnú dcéru za manÏelku, Kon‰tantín dal opäÈ prednosÈ svojej veºkej LÁSKE. Urobili ho teda bibliotekárom u patriarchu pri chráme Svätej Múdrosti (po grécky HAGIA SOFIA). Ani tam v‰ak Filozof nezostal a ‰esÈ mesiacov sa ukr˘val v odºahl˘ch ãastiach mesta, aby sa mohol venovaÈ v˘luãne ‰túdiu. Keì ho na‰li, uprosili ho, aby „prijal uãiteºskú katedru a uãil filozofiu tuzemcov i cudzincov“. Pravda, po ãase unikol aj odtiaºto a ist˘ ãas pob˘val tieÏ u brata Metoda, ktor˘ bol opátom v klá‰tore Polychron na úboãí maloazijskej hory Olymp: tam Kon‰tantín „LEN S KNIHAMI SA ROZPRÁVAL“. âo ako v‰ak Filozof unikal svetskému Ïivotu, cisárovi ºudia vÏdy ho objavili, keì bolo treba poslaÈ do cudzieho sveta najschopnej‰ieho uãiteºa, aby ‰íril a bránil kresÈanskú vieru i záujmy Byzantskej rí‰e. Pri jednej z t˘chto misijn˘ch ciest odokryl na Kryme v mori ostatky Sv. Klementa, Ïiaka sv. Petra a tretieho pápeÏa, s ktor˘mi potom chodil i po veºkej Morave a ktoré mu neskôr umoÏnili i triumfálny vstup do Veãného mesta. Tu v‰ak ÈaÏko ochorel a utiahol sa do klá‰tora, kde prijal rehoºné meno Kyrillos (Cyril). ·Èastn˘, Ïe uÏ nepodlieha ani cisárovi, ani inému nikomu, len Bohu, zdroju v‰etkej MÚDROSTI, zomrel 14. februára 869. Pochovali ho v chráme sv. Klementa, kam predt˘m uloÏili ostatky spomínaného svätca. Hoci teda Kon‰tantínova láska k Múdrosti kulminovala v Ríme, kde získal triumf pre na‰ich predkov, keì staroslovienãinu popri latinãine, gréãtine a hebrejãine uznal pápeÏ Hadrián II. za ‰tvrt˘ liturgick˘ jazyk – predsa najkraj‰ím plodom Filozofovej lásky, plodom básnick˘m, zostáva jeho PROGLAS, chvalospev PÍSMEN a v nich do reãi ºudu preloÏeného evanjelia, najdôleÏitej‰ej ãasti Svätého PÍSMA. Spomenuli sme v úvode najstar‰iu ver‰ovanú románsku pamiatku, ktorá je skutoãnou a nie najºah‰ou hádankou. Uveìme si ju vo voºnom prebásnení: „ÎENIE BIELE VOLY. AJ TO RADLO BIELE MÁ. ORIE V BIELOM POLI. SEJE âIERNE SEMENÁ“. Pôvodne túto skladbiãku, pochádzajúcu z prelomu 8. a 9. storoãia, objavenú aÏ roku 1924 vo Verone (preto sa aj naz˘va INDOVINELLO VERONESE, ãiÏe Veronská hádanka), pokladali za oslavu roºníkovej práce. IbaÏe ich m˘lili v nej „âIERNE SEMENÁ.“ O ‰tyri roky pri‰li vedci na to, Ïe básniãka je inotajom,
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==