60 K O N ‰ T A N T Í N F I L O Z O F ukr˘vajúcim za prv˘m v˘znamov˘m plánom ãinnosÈ pisára ãi spisovateºa: „bielymi volmi“ sú totiÏ PISÁROVE PRSTY, „bielym radlom“, ãiÏe pluhom, je HUSIE BRKO, „bielym poºom“ PERGAMEN – a „ãierne semená“ sú ãiernym atramentom zaznaãované PÍSMENÁ. Hlavn˘m „hrdinom“ v najstar‰ej románskej ver‰ovanej skladbiãke sú teda písmená rovnako, ako v najstar‰ej básni slovenskej a slovanskej: „TAK AKO SEMÄ, KTORÉ PADLO NA NIVU, TAK ISTO KAÎDÉ ªUDSKÉ SRDCE NA ZEMI DÁÎë BOÎÍCH PÍSMEN POTREBUJE PRE SEBA, ABY PLOD BOÎÍ VZRÁSTOL V ≈OM âO NAJVÄâ·MI.“ (Proglas, v. 69-72). Nie nadarmo sa hovorí, Ïe „Habent sua fata libelli“ (majú kniÏky svoje osudy). Ak Veronskú hádanku objavili vy‰e tisíc rokov po jej vzniku a lú‰tili ju ‰tyri roky, slovansk˘ novovek si objavil Proglas taktieÏ takmer po tisícich rokoch od jeho vzniku, v roku 1858, a presne po ìal‰om polstoroãí vedci pri‰li na to, Ïe Proglas nie je próza, ale poézia! V stredoveku sa totiÏ i ver‰e písali jeden vedºa druhého, a nie oddelene ako dnes! PROGLAS, aby sme ho správne pochopili, treba ãítaÈ spolu so ÎIVOTOM KON·TANTÍNA CYRILA, s prvou slovenskou a slovanskou prózou. Tento literárny skvost hneì po Cyrilovej smrti a pod dohºadom jeho brata Metoda napísal pravdepodobne ich Ïiak sv. Kliment Ochridsk˘. Kºúãovú úlohu v tomto Ïivotopise má XIV. kapitola, v ktorej sa hovorí o vynájdení HLAHOLSK¯CH PÍSMEN pre sloviensky jazyk, ním hovorili Slovania v okolí Solúna a veºmi blízky bol i Slovienom na Veºkej Morave. HLAHOLIKU alebo GLAGOLICU („glagolati“ znamenalo v staroslovienãine „hovoriÈ“), prvú na‰u abecedu, vyna‰iel KON·TANTÍN FILOZOF, keì si najprv vyÏiadal súhlas od cisára na svoj „vynález“ a potom si preÀ vyprosil i pomoc BoÏiu. Túto úchvatnú scénku s cisárom a solúnskymi bratmi, spolu i s Rastislavov˘mi poslami, by mali obsahovaÈ v‰etky uãebnice slovenskej slovesnosti i v‰etk˘ch slovansk˘ch literatúr. Áno, mala by stáÈ na samom ich poãiatku a pokraãovaÈ Kon‰tantínov˘m videním: „âoskoro potom sa mu zjavil Boh, ktor˘ vypoãúva modlitby svojich sluÏobníkov, a hneì zloÏil písmená a zaãal písaÈ slová evanjelia: „NA POâIATKU BOLO SLOVO, A SLOVO BOLO U BOHA A BOH BOL SLOVO(Ján, 1,1).“ Cisár Michal III. poslal síce aj iné veºkolepé dary (pravdepodobne aj âIERNOKªAâIANSKU PYXIDU), no za dar najväã‰í, „hodnotnej‰í nad v‰etko zlato, striebro, drahé kamene a pominuteºné bohatstvo“ oznaãuje v sprievodnom liste PÍSMENÁ, nimi sa aj Slovieni pripoãítajú „k veºk˘m národom, ktoré oslavujú Boha svojou reãou.“ Tak sa i stalo. A v Proglase nájdeme „preklad“ t˘chto slov do TROCH nádhern˘ch VER·OV, zaãínajúcich sa vÏdy slovom DAR(v. 10 -12)!
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==