68 K O N ‰ T A N T Í N F I L O Z O F slabike), ktor˘ v antick˘ch drámach bol ver‰om ãasomern˘m, má i v na‰ej úprave päÈ trinásÈslabiãníkov. Je to v‰ak z celkového poãtu ver‰ov v Proglase ani nie päÈ percent – a trinásÈslabiãn˘ ver‰ sa nezriedka vyskytol i v ãasomern˘ch trimetroch gréckych, ako to v PROZODII Jána Hollého potvrdzuje definícia jambického ver‰a, ktor˘ mohol v nepárnych stopách(v niektorej z nich, teda v prvej, ãi tretej alebo piatej), podºa Hollého, v nepárnych „nohách“ (pravdaÏe, nielen podºa Hollého,veì i talianska versológia dodnes naz˘va stopy „nohami“, ãiÏe „i piedi“), namiesto jambu(dvojslabiãnej stopy zloÏenej z prvej krátkej a z druhej slabiky dlhej) maÈ aj daktyl (prvá dlhá a dve slabiky krátke), ãi anapest (prvé dve krátke a tretia dlhá slabika) alebo tribrach(v‰etky tri slabiky krátke). Tak ãi tak, poãet slabík sa t˘m vo ver‰i v˘nimoãne zv˘‰il. DoloÏme e‰te, preão sa tento dvanásÈslabiãn˘ ver‰, skladajúci sa vlastne zo ‰iestichdvojslabiãn˘ch stôp, ak˘mi sú jamby, naz˘va len „TROJMIEROU“ (trimetrom), a nie „·ESËMIEROU“ (hexametrom), akou v skutoãnosti je! Pôvabnú odpoveì na to nám dáva ten ist˘ Holl˘ v tejÏe PROZODII: „Gréci v meráÀú tíchto ver‰ov dve nohi za jednu ãítajú, pre ríchlosÈ, kterú beÏá“ (Dielo Jána Hollého. Trnava 1950. Zv. I. S. 41- 42). Na‰e prebásnenie priná‰a vo v‰etk˘ch ver‰och iba dvanásÈslabiãníky, a to sylabotónické, ãiÏe prízvuãné (majúce prízvuky slov, ãi uÏ hlavné, ãi vedºaj‰ie vovnútri ver‰a na jeho párnych slabikách, teda na 4., 6., 8. a 10. slabike; prízvuk hlavn˘ je v slovenãine na prvej slabike slova a básnici tzv. vedºaj‰ie prízvuky kladú na ìal‰ie nepárne slabiky v dlh‰ích slovách). PrebásÀovanie sylabick˘ch predlôh (najmä z románsk˘ch literatúr) sylabótonick˘m ver‰om je beÏnou praxou v súãasnom básnickom preklade (bliωie o tom v ‰túdii DEUX TRADUCTIONS DU PLUS VIEUX POEME SLAVE… ãiÏe DVA PREKLADY NAJSTAR·EJ SLOVANSKEJ BÁSNE CYRIL KON·TANTÍN: PROGLAS. In: SLAVICA SLOVACA 22 X 1987, ã. 2, s. 140 -145). V súvise s trimetrom jambick˘mhodno e‰te spomenúÈ, Ïe v Byzancii sa za FILOZOFA oznaãoval aj tak˘ ãlovek, ktor˘ „dobre poznal klasickú vzdelanosÈ a pouÏíval ju na hlb‰ie pochopenie kresÈanského uãenia“ (Stanislav ·matlák, Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava 1988. S. 57 a 66). KeìÏe ãíslo TRI sa vyskytuje na viacer˘ch úrovniach umeleckej stavby Proglasu, ktor˘ sa konãí chválou Najsv. TROJICE – podobne, ako sa Danteho BoÏská komédia konãí jej víziou – moÏno predpokladaÈ, Ïe Kon‰tantín Filozof zámerne vybral pre Proglas TRIMETER tak isto, ako Dante pre rovnak˘ zámer vyna‰iel TERCÍNY, básnickú formu, ktorá pred ním neexistovala v nijakom inom básnickom diele nikde na svete. A tak o metrickej v˘stavbe Proglasu moÏno povedaÈ, Ïe vyuÏitím TRIMETRA – ako BoÏská komédia to urobí TERCÍNAMI – ponúka vskutku ideálny príklad na JEDNOTU OBSAHU A FORMY, a to i formy ver‰ovej. • • • Na‰a úprava v hláskosloví siaha ku konvencii dnes uÏ beÏnej: JER TVRD¯ (vo v˘slovnosti ako krátke „u“) nahrádzame ãíslicou „7“ a JER MÄKK¯ (vo v˘slovnosti ako krátke „i“) ãíslicou „6“. PouÏívaÈ znaky jerov z cyriliky sa dnes právom zdá uÏ nenáleÏité, keìÏe v hlaholike sa tieto grafémy písali naskrze inak, ako to vidno i z pripojenej abecedy hlaholskej. Písmeno „û“,
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==