Knihy z vydavateľstva HERBA

...komplexné knihy v Dieškovej edícii - ...knihy prevažne slovenských autorov v Malej lekárskej knižnici - reprezentačná edícia - ostatné zdravotnícke a farmaceutické knihy

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Reprezentačná edícia Slovenská kardiológia 1919 - 2015 Slovenská kardiológia - predslov knihy
Slovenská kardiológia - predslov knihy PDF Tlačiť E-mail
Reprezentačná edícia - Slovenská kardiológia 1919 - 2015
Napísal Administrator   
Pondelok, 17 Október 2016 11:20

Impulzom na napísanie tejto knižnej publikácie, ktorá sa dostáva do rúk čitateľom, bolo moje vystúpenie v cykle Haviarových prednášok na XVIII. kongrese slovenskej kardiologickej spoločnosti v Bratislave roku 2013. Téma venovaná histórii slovenskej kardiológie sa pri všetkých snahách nedala vtesnať do vymedzeného časového limitu a prednáška sa musela obmedziť iba na základnú faktografiu. Po jej priaznivom ohlase a návrhoch na podrobnejšie písomné spracovanie celej problematiky som sa odhodlal na túto úlohu. Aj keď som uverejnil niekoľko fragmentov o histórii a o osobnostiach slovenskej kardiológie, neodhadol som dostatočne zložitosť, rozsah a náročnosť témy.
Mojou snahou bolo priblížiť slovenskú kardiológiu od jej vzniku po súčasnosť v historických súvislostiach, poukázať na okolnosti, osvetliť podmienky, ktoré zakladatelia našej kardiológie museli prekonávať. Slovenskú kardiológiu budovali plánovite, cieľavedome a s výhľadom do budúcnosti nehľadiac na vlastný prospech a výhody.
Slovenská kardiológia dovŕši o krátky čas storočnicu vyplnenú prácou troch generácií. Jej zrod sa neoddeliteľne spája s počiatočnými rokmi existencie prvej Československej republiky s kreovaním prvej slovenskej vysokej školy – Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú zakladali českí a moravskí lekári. V lone Lekárskej fakulty, na Internej klinike u prof. Hynka treba hľadať korene slovenskej kardiológie. Vedúci činitelia fakulty si od začiatku uvedomovali, aký význam má pre zvyšovanie odbornosti styk so zahraničnými renomovanými pracoviskami, najmä v Anglicku, Nemecku, Francúzsku. Študijný pobyt v Londýne zakladateľa slovenskej kardiológie, budúceho prof. Sumbala, to v plnej miere dokazuje. Na druhej strane oslabenie, resp. prerušenie kontaktov s vyspelou cudzinou v období studenej vojny retardujúco pôsobilo na rozvoj našej medicíny. Je obdivuhodné, ako v týchto sťažených podmienkach dokázali naši predchodcovia udržať domácu medicínu na úrovni primeranej dobe. Bol to výsledok odriekania, veľkého pracovného úsilia, húževnatosti, nepoddajnosti i osobnej statočnosti, na čo sa nesmie zabudnúť.
Stojí pred nami, staršími pamätníkmi, naliehavá výzva vypestovať v mladej nastupujúcej generácii, ktorá sa o naše dejiny málo alebo vôbec nezaujíma, historické povedomie. Chýbanie historického zázemia znemožňuje správnu orientáciu v súčasných rýchlo až chaoticky sa meniacich spoločenských pomeroch. Strata historického povedomia postihla aj oblasť medicíny – časť nášho kultúrneho dedičstva. Je skľučujúce a alarmujúce, že mladí adepti kardiológie a internej medicíny nepoznajú osobnosti, ktoré tvorili históriu týchto odborov. Osobnosti, ktorých životné dielo je odkazom, poučením a príkladom hodným nasledovania. Poznaním kultúrnej minulosti vlastného národa vedie zároveň k vytvoreniu zdravého sebavedomia, národnej hrdosti a vlasteneckého zmýšľania, predstavuje oporu a kompas v celoživotnom profesionálnom napredovaní.
Môj učiteľ v internej medicíne a v kardiológii prof. Haviar si v plnej miere uvedomoval riziká a nebezpečenstvá takéhoto plytkého až ignorantského životného postoja, keď zdôrazňoval opodstatnenosť historického pohľadu na vývoj slovenského spoločenského pohybu vrátane medicíny, čo vyjadril pred 30 rokmi nasledovne: „Rýchlosť, ktorá vpadla do nášho života, narúša kontakty s tradíciou. Táto tradícia potom prestáva existovať, hlavne v mysliach nastupujúcej generácie začínajúcej žiť nadmerne sebavedome a len prítomnosti, pričom ju vôbec, alebo len málo zaujímajú veci minulé. Neuvedomuje si, že jej predchodcovia svojimi vedomosťami a prácou prispeli k nášmu formovaniu, že boli skromnejší, rozmýšľali prirodzenejšie, videli človeka vždy ako súčasť prírody a nie ako nadradeného vládcu. Treba však zachovať kontakty s minulosťou, treba zabezpečiť plynulý prechod myšlienok a názorov z minulosti. Je dobré v každom odvetví nášho života posudzovať terajšiu situáciu z historického hľadiska a nájsť vo svojom odbore to správne, overené, čo pomáha dívať sa na súčasné problémy so zdravým odstupom času.“
Vývoj kardiológie na Slovensku si vyžaduje objektívne hodnotenie bez znižovania jej hodnoty a významu. Veď už od polovice minulého storočia nastal dynamický rozvoj slovenskej kardiológie, ktorá v nasledujúcich rokoch značne prispela k úrovni československej kardiológie. Svedectvo o tom podáva predkladaná monografia. Slovenskí klinickí kardiológovia nemali v tom období k dispozícii iba ekg a fonendoskop, ale zavádzali katetrizáciu srdca, od konca 60. rokov aj koronarografiu; rozvoj kardiochirurgie, ktorá dosiahla medzinárodnú úroveň, urýchlil slovenský originálny prístroj na mimotelový obeh, zaviedla sa koronárna chirurgia, v 60. rokoch koronárne jednotky umožnili moderné postupy v intenzívnej kardiovaskulárnej starostlivosti; pioniersky sa razili nové smery v liečbe akútneho infarktu myokardu; na konci 70. rokov sa začali zavádzať nové echokardiografické modality. Tieto a iné progresívne diagnostické a liečebné metódy sa domestifikovali v zložitej ekonomickej situácii, ktorá bola limitovaná obmedzenými schválenými devízami.
O pár rokov si budeme pripomínať storočnú históriu slovenskej kardiológie. Počas tohto obdobia prekonala viaceré prekážky spôsobené prevratnými udalosťami. Dokázala životaschopnosť vďaka svojim zakladateľom a budovateľom, akými boli
prof. Sumbal, prof. Haviar, prof. Ondrejička, prof. Gvozdják, prof. Jakubcová, prof. Takáč a ďalší. Výsledky, ktoré dosiahla slovenská kardiológia reprezentovaná Slovenskou kardiologickou spoločnosťou v samostatnej Slovenskej republike, predstavujú záruky, že jej vývoj sa bude uberať správnym smerom, že si upevní ešte viac pozíciu na medzinárodnom kardiologickom poli. Nečaká ju ľahká úloha. K napĺňaniu týchto prognóz cez priblíženie historického odkazu a vkladu našich predchodcov by chcela skromne prispieť aj predložená monografia.
V závere úvodu si považujem za milú povinnosť čo najsrdečnejšie poďakovať všetkým početným kolegom, známym, ktorých som požiadal o spoluprácu. Prejavili záujem, ochotu, ústretovosť pri zbieraní a upresňovaní faktografického materiálu. Ich prispením som mohol knihu doplniť a obohatiť o cenné údaje. Ešte raz úprimná vďaka!
Uvedomujem si, že pri spracovaní takej náročnej, rozsiahlej i delikátnej témy, akou je história slovenskej kardiológie, môže dôjsť napriek všetkému úsiliu k nepresnostiam, preto rád prijmem rady, doplnenia a kritické názory.

Bratislava, 21. 3. 2016

Igor Riečanský