Knihy z vydavateľstva HERBA

...komplexné knihy v Dieškovej edícii - ...knihy prevažne slovenských autorov v Malej lekárskej knižnici - reprezentačná edícia - ostatné zdravotnícke a farmaceutické knihy

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Slovenská kardiológia - súhrn PDF Tlačiť E-mail
Reprezentačná edícia - Slovenská kardiológia 1919 - 2015
Napísal Administrator   
Pondelok, 17 Október 2016 11:38

Čoskoro storočná história slovenskej kardiológie (SK) sa dá rozdeliť do piatich etáp.
V prvej etape (1919-1930), na počiatku SK stál pri zrode slovenskej internej medicíny a kardiológie Kristián Hynek (1879-1960), prednosta Internej kliniky lekárskej fakulty (LF), prvý rektor Univerzity Komenského (UK) – prvej slovenskej vysokej školy. Hynek bol spoluzaklateľ Československej kardiologickej spoločnosti (ČSKS, 1929) a stal sa jej viceprezidentom. Pobyt jeho žiaka Sumbala v Londýne (1922-1923) u kardiológa svetového významu T. Lewisa trvalo ovplyvnil Sumbala a ten od začiatku nasmeroval SK do diania medzinárodnej kardiológie.
V druhej etape budovania SK v rokoch 1931-1948 sa vývoj urýchlil, keď Jaroslav Sumbal (1890-1948) bol prednostom Propedeutickej kliniky LF UK (od r. 1945 II. interná klinika). Slovenskú kardiológiu systematicky budoval a stal sa jej vedúcou osobnosťou.
Prednostom II. internej kliniky bol v rokoch 1949-1978 jeho odchovanec Vladimír Haviar (1911-1996), ktorý akceleroval vývoj SK v tretej etape – rozmachu SK. Ako prvý Slovák bol prezidentom ČSKS (1955-1959) a po založení Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) jej prvým prezidentom (1968-1973). V rokoch 1954-1960 bol hlavný internista Slovenska. Haviar prácami o infarktoch myokardu mladých ľudí predišiel Selyeho výskumy o strese a jeho úlohe v etiopatogenéze koronárnej artériovej choroby. V 60. rokoch bol menovaný za experta WHO v problematike rehabilitácie kardiakov a bol ňou poverený usporiadaním 1. Svetového sympózia o epidemiológii aterosklerózy a predčasnom infarkte myokardu (IM) na Sliači v r. 1966. Haviar, účastník protifašistického odboja, bol výrazným predstaviteľom verejno-zdravotníckeho a politického života v Československu. Bol prvým moderným slovenským kardiológom medzinárodného formátu.
V štvrtej etape (1979-1992) sa zavŕšilo budovanie kardiológie ako samostatného odboru, uskutočnila sa reforma postgraduálnej výučby kardiológie, realizovali sa úlohy kardiovaskulárneho programu Slovenskej republiky (SR), predovšetkým zriadenie Ústavu kardiovaskulárnych chorôb (ÚKVCH) v Bratislave (1979) s celoslovenskou pôsobnosťou (od r. 2006 Národný ústav srdcových a cievnych chorôb – NÚSCH). Jadro ústavu tvorili Kardiologická klinika (vedúci Igor Riečanský), Klinika kardiovaskulárnej chirurgie (vedúci Ivan Šimkovic), ktoré vznikli z II. internej a II. chirurgickej kliniky LFUK na Partizánskej ulici. Prvým riaditeľom ústavu do roku 1983 bol P. Schneider. V rokoch 1983-1989 bol riaditeľom V. Čorňák, potom M. Šimo (1990-1993), I. Riečanský, J. Fabián, E. Čižmárová, P. Mečiar, J. Postulka st. a od roku 2003 doposiaľ generálny riaditeľ Ing. M. Msolly.
Ústav s 224 posteľami lokalizovaný v novej budove (1997) na Kramároch, jediný na Slovensku zabezpečuje komplexnú liečbu dospelých i detí na porovnateľnej úrovni s poprednými zahraničnými pracoviskami.
V rokoch 1978-1990 sa realizoval kardiovaskulárny komunitný program MZ SR, zameraný na detekciu chorôb obehového systému a ich rizikových faktorov v populácii Slovenska. Odborným garantov a riadiacim pracoviskom programu bol ÚKVCH. Projekt bol rozsahom výnimočný a výsledkami akceptovaný v zahraničí. Predstavuje doposiaľ jediný celistvý pohľad na domácu kardiovaskulárnu (KV) epidemiologickú situáciu.
Slovenská kardiológia v ére samostatnej SR vstúpila rokom 1993 do piatej vývojovej etapy. Zriadenie Výchoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach (1. 1. 2003), Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) v Banskej Bystrici (december 2002), kardiocentier v Prešove, Martine a Nitre zabezpečilo dostupnosť špecializovanej KV starostlivosti pre celé územie Slovenska.
Začiatky kardiológie v Košiciach sú spojené s Františkom Pórom (1899-1980), prednostom I. internej kliniky (1948-1971), (neskôr IV. interná klinika) Univerzity P.J. Šafárika. Mikuláš Takáč (1927-1999), jeho nástupca zaradil pracovisko medzi popredné v Československu. Bol vysoko erudovaný experimentálny aj klinický kardiológ a bol dlhoročným podpredsedom SKS, člen výboru ČSKS, ČSIS, čestný člen SKS a ČSKS. Medzi známych kardiológov odchovancov I. internej kliniky patria Kollár, Orčo, Matejíčková, Schweitzer. Miroslav Mydlík (1932) medzinárodne známy nefrológ, prednosta kliniky v rokoch (1992-1997) podporoval rozvoj kardiológie, ktorá úspešne pokračuje zásluhou prednostov, mladších žiakov M. Takáča: Jozefa Gonsorčíka a Ivana Tkáča. K úrovni kardiológie v Košiciach prispievajú tiež ďalšie klinické a teoretické univerzitné pracoviská. V prvom rade VÚSCH, ktorý vznikol z kardiocentra fungujúceho od roku 1996. Prvým riaditeľom ústavu bol Martin Studenčan, v súčasnosti riaditeľom je František Sabol. V roku 2009 sa ústav (176 postelí) presťahoval do novej budovy a stal sa výučbovou bázou košickej LF. Zásluhou oboch týchto ustanovizní dosiahol ústav úroveň európskeho štandardu.
V Banskej Bystrici sa kardiológia formovala na internom oddelení Rooseveltovej nemocnice za vedenia Andreja Sitára a jeho nástupcu Juraja Hrnčiara (1928-2015), ktorý urýchlil rozvoj kardiológie. Rozvoj vyústil do zriadenia internej kliniky IVZ, potom do zriadenia kardiocentra (1995) a následne do SÚSCCH (od roku 2008 v novej budove). Ústav na 126 posteliach poskytuje starostlivosť pre viac ako 1,5 mil. obyvateľov. Ústav vedú generálny riaditeľ Juraj Frajt a riaditeľka pre liečebnú starostlivosť Gabriela Kaliská, popredná predstaviteľka SK. O rozvoj kardiológie na strednom Slovensku sa podstatne zaslúžili: Dálik, Škamla, Szentiványi, Hrnčiarová, Dedič, Farský, Kovář, Vršanský, Seleštianský, Vozár.
Kardiológia v Prešove sa rozvíjala na interných oddeleniach krajskej nemocnice. (Kissóczy, Šafran, Dianovský, Linkesch, Grobauer a ďalší). V roku 1998 vzniklo kardiocentrum, v 2004 Klinika kardiológie, výučbová báza prešovskej univerzity. V máji 2013 sa kardiocentrum (43 postelí) premiestnilo do nových priestorov fakultnej nemocnice. Vedúcim kardiocentra do roku 2012 bol M. Rynik, odvtedy J. Kmec. Úsek intervenčnej kardiológie vedie od roku 2013 M. Studenčan.
Kardiocentrum Nitra lokalizované v areáli FN začalo činnosť v auguste 2007 (zakladateľ a riaditeľ M. Hranai). Napriek priestorovej obme­dzenosti počtom intervenčných výkonov (6 invazívnych kardiológov) sa zaradilo medzi vysokoobjemové centrá. Spádová oblasť okolo 1,5 mil. obyvateľov.
Kardiocentrum Martin je v prevádzke od novembra 2007. Je súčasťou I. internej kliniky Jesseniovej LF. Prednosta kliniky Marián Mokáň, vedúci kardiocentra F. Kovář. Centrum vykonáva celé spektrum invazívnych výkonov. Spádová oblasť približne 1 mil. obyvateľov.
Tradícia kardiológie sa v Martine viaže od polovice minulého storočia na prácu Pavla Steinera, jedného zo zakladateľov slovenskej srdcovej a cievnej chirurgie. Medzi jeho najstarších spolupracovníkov patril D. Kulíšek (1922-2012), člen výboru SKS, čestný člen ČSKS; Alexander Jurko (1934), člen výboru SKS, popredný detský kardiológ; Eugen Špaňár (1922-2002), prvý prednosta internej kliniky. K významným predstaviteľom SK patria Jozef Květenský (1929-2009), bývalý prednosta I. internej kliniky Jesseniovej LF, v súčasnosti Štefan Farský (1946), podpredseda prvého výboru (1993-1997) SKS, predseda Slovenskej ligy proti hypertenzii.
V Bratislave sa okrem II. internej kliniky kardiológii venovali aj ďalšie klinické pracoviská. Na I. internej klinike LF UK Mikuláš Ondrejička (1910-1995), nástupca po Ladislavovi Dérerovi, sa zaoberal výskumne centrálnou a periférnou hemodynamikou a jej liečebným ovplyvnením. Patril medzi popredných československých internistov, hlavný internista Slovenska (1960-1965), predseda Slovenskej internistickej spoločnosti (SIS) a československej internistickej spoločnosti (ČSIS), predseda vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva, predseda SKS a ČSKS v rokoch 1973-1977. Ivan Balažovjech (1936) pokračoval v rozvíjaní hypertenziológie. Autor prvej slovenskej monografie o hypertenzii, zakladateľ a prvý prezident Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti (SHS), viceprezident SKS, prednosta II. internej kliniky LF UK(1990-2001). Jozef Pecháň (1935-1997) rozpracoval na medzinárodnej úrovni rádionuklidovú diagnostiku KV chorôb. Ján Murín (1949), zástupca prednostu I. internej kliniky, významný predstaviteľ československej internej medicíny a kardiológie, prezident SKS a SIS. Priniesol nové poznatky o úlohe echokg pri srdcovom zlyhaní, pri koronárnom syndróme. Anna Remková (1954), prednostka I. internej kliniky (2003-2007), známa v zahraničí prácami o hypertenzii, o protrombotických stavoch pri KV a onkologických ochoreniach. Od roku 2015 dekanka LF SZU.
III. interná klinika, vznik 1956, prvý prednosta Teofil R. Niederland (1915-2003), žiak Sumbala (v Bratislave) a Hyňka (v Prahe), predseda vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), a Československej lekárskej spoločnosti. Ján Gvozdják (1926-2000), žiak a spolupracovník Niederlanda, druhý prednosta kliniky, jeden z najvýznamnejších osobností československej kardiológie. Medzinárodná autorita v oblasti metabolizmu myokardu a kardiomyopatií. Expert WHO a Európskej kardiologickej spoločnosti (EKS), spoluzakladateľ SKS, prezident SKS a ČSKS (1977-1993). Viliam Bada (1943), tretí prednosta. Hlavné zameranie – metabolizmus myokardu, srdcové zlyhanie, preventívna kardiológia. Dlhoročný člen výboru SKS a podpredseda SKS. Autor výborných popularizačných publikácií o kardiológii. Rastislav Dzúrik (1929-2014), prezident Slovenskej nefrologickej spoločnosti, prezident SLS, autor medzinárodne prioritných prác o vzťahu obličiek k hypertenzii, k diabetu, o trombogenéze v procese aterosklerózy. Viliam Mojto (1954), prednosta kliniky od roku 2014, pokračuje v kardiologicko-metabolickom zameraní pracoviska.
IV. interná klinika, Karol Holomáň (1908-1993), prvý prednosta kliniky, hlavný internista Slovenska (1965-1982), spoluautor koncepcie kardiológie a jej organizačnej štruktúry. Stanislav Cagáň (1932-2006), prednosta kliniky (1980-1998), člen skupiny, ktorá prvá zaviedla selektívnu koronarografiu v Československu do rutinnej praxe, reprezentant československej elektrokardiológie, priekopník koncepcie manažmentu liečby IM, vedecký sekretár SKS, člen výboru ČSKS, prezident SIS a ČSIS.
Prednostovia Fyziatrickej kliniky LF UK a predsedovia Slovenskej spoločnosti pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu (FBLR), Juraj Hensel (1908-1983) a Juraj Kolesár (1924-2004), medzi prvými v Európe vypracovali a zaviedli modernú rehabilitačnú starostlivosť o pacientov po IM a o pacientov s hypertenziou. Miroslav Palát (1923-20014), člen predsedníctva International Federation on Research in Rehabilitation, autor československých učebníc o rehabilitácii, člen výboru SKS, čestný člen ČSKS. Z kliniky vyšli Zoltán Mikeš (1940), popredná osobnosť československej a zahraničnej geriatrickej kardiológie, prednosta geriatrickej kliniky, prezident medzinárodnej spoločnosti Heart Friends Arround the World (1992-1997), sekretár klinickej sekcie Európskej geriatrickej spoločnosti, prezident Slovenskej gerontologickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti FBLR, čestný člen SKS a držiteľ ďalších vyznamenaní SLS. Andrej Dukát (1950), prednosta II. internej kliniky (2001-2012), hlavný internista SR (2002-2007), prezident SIS, (2007-2011), člen exekutívy Európskej federácie pre internú medicínu, čestný člen SKS, SHS, Slovenskej angiologickej spoločnosti. Ľudovít Gašpar (1956), terajší prednosta II. internej kliniky od roku 2012, popredný predstaviteľ slovenskej angiológie.  
Kapitola „Profily ďalších významných predstaviteľov slovenskej kardiológie“ uvádza osobnosti, ktoré prispeli k pozdvihnutiu kardiológie a jej prieniku do zahraničia. Július Kasper (1928-1996), člen výboru EKS pre kardiostimuláciu, čestný člen výboru SKS (1969-1993), čestný člen SKS a ČSKS. Juraj Fabián (1935-2010), vedecký sekretár ČKS a ČSKS, riaditeľ NÚSCH (1993-1997), expert EKS. Zaslúžil sa o prvú úspešnú transplantáciu srdca vo východnom bloku (Praha 1984) a na Slovensku (Bratislava 1998), nositeľ najvyšších pôct SLS a čestný člen SKS a ČSKS. Ondrej Lipták (1919-2012), priekopník indikovania chirurgickej liečby KV chorôb, zakladateľ slovenskej angiológie. Autor prvých monografií o Koronárnom syndróme (1960, 1968), o Vrodených chybách srdca a ciev (1973). Koloman Prónay (1912-1981), zakladajúci člen SKS, viceprezident SKS, čestný člen ČSKS. Milan Pavlovič (1931), hlavný internista SR (1991-2000), vedúca postava postgraduálnej výchovy v internej medicíne a kardiológii, prednosta internej kliniky LF SZU, čestný člen SKS a SHS, autor kardiologických kapitol v učebniciach internej medicíny. Ivan Pecháň (1932-2010), profesor biochémie na LF UK, kardiologicky zameraný klinický biochemik medzinárodného významu, prezident Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie, čestný člen SKS, rakúskej, nemeckej a českej spoločnosti klinickej biochémie.
Významnými reprezentantmi slovenskej detskej kardiológie sú: Ivan Hečko (1900-1981), prvý slovenský detský kardiológ, prednosta Detskej kliniky LF SU (1946-1952); Irena Jakubcová (1910-1995), zakladateľka a budovateľka detskej kardiológie. I. detská klinika LF UK sa pod jej vedením stala (1953-1975), vedúcim kardiologickým pracoviskom v Československu. Autorka prvej slovenskej učebnice detskej kardiológie (1978), čestná členka SKS, ČSKS, Poľskej KS; Ján Birčák (1923-2011), prednosta I. detskej kliniky (1975-1989), priekopník funkčnej KV diagnostiky, prezident Slovenskej a Československej pediatrickej spoločnosti, čestný člen SKS a ČSKS. Augustín Formánek (1921-1995), spolupracovník prof. Amplatza (USA), odborník svetového mena v kardiovaskulárnej rádiológii, zaviedol koronarografiu v Československu (1967-1968); Jozef Mašura (1950), má svetové prvenstvo v uzávere defektu predsieňového septa (DPS) Amplatzovym okluzorom (1995) v Bratislave. Najviac citovaný slovenský kardiológ vo svetovej literatúre. K rozvoju detskej kardiológe prispeli: Černay, Meško, Maliariková, Vanžurová, Augustinová, Benedeková, Čižmárová, Haľamová, Gvozdjáková, Vršanská, Milovský, Kunovský, Hrebík, Čulen, Jurko st., Jurko ml., Čekovský, Podracká, Šimurka, Schusterová a ďalší.
Od 50. rokov začal prudký rozvoj slovenskej kardiovaskulárnej chirurgie. Za necelú dekádu dosiahla európsky rozmer. Prvú úspešnú mitrálnu komisurolýzu vykonal Pavol Steiner (1908-1969) v roku 1953 a v roku 1968 prvú úspešnú embolektómiu a. pulmonalis v strednej Európe. Rozhodujúcu úlohu zohrala II. chirurgická klinika LFUK, prednosta akademik Šiška (1906-2000), ktorá sa zaradila medzi známe európske centrá. Pracovisko dosiahlo v roku 1959 európske prvenstvo operáciami mitrálnej stenózy v mimotelovom obehu (MO). V roku 1958 Šiška vykonal prvú úspešnú operáciu DPS v MO v Československu, 17. vo svete. Ivan Šimkovic (1919-2007), najvýznamnejší Šiškov žiak, vykonal mnohé prioritné operácie v Československu, ako: resekcia poinfarktovej aneuryzmy ľavej komory (1961), implantácia guľkových protéz do aortového a mitrálneho ústia (1964), aortokoronárny venózny bypass (1969). Michal Hubka (1916-1984), medzi prvými na svete vypracoval metódu nahradzovania chlopní ľudským homotransplantátom a experimentálnu metódu ortotopickej transplantácie srdca u psov. Ladislav Kužela (1926-1980), po absolvovaní študijného pobytu na poprednom svetovom kardiochirurgickom pracovisku u prof. Gerbodeho na Presbyterian Hospital-Pacific Medical Center v San Francisco, bol vedúcim operáterom prvej humánnej transplantácie srdca v strednej a východnej Európe (1968, 25. na svete). Mladšiu generáciu bratislavskej školy reprezentujú: Vasiľ Čorňák (1934), od roku 1997 prvý vedúci chirurg kardiocentra v Košiciach, predtým primár kliniky srdcovej chirurgie v Kolíne nad Rýnom. Viliam Fischer (1938), prednosta kliniky srdcovej chirurgie SZU a NÚSCH (1991-2008), vykonal prvú úspešnú transplantáciu srdca na Slovensku (1998). Marián Holomáň (1940), Vladimír Šefránek (1944), obaja zohrali poprednú úlohu pri rozvoji modernej cievnej chirurgie. Jaroslav Siman (1933-2008), prednosta Kliniky detskej chirurgie LF UK, posunul detskú kardiochirurgiu na európsku úroveň. V roku 1998 urobil prvú transplantáciu srdca u detí.
Emil Matejíček (1920-2013), rektor Univerzity J.P. Šafárika, reprezentant kardiovaskulárnej chirurgie v Košiciach, žiak Kňazovického. Vo funkcii ministra zdravotníctva SR (1972-1986) pozdvihol významne úroveň KV medicíny na Slovensku.
Počiatky experimentálnej kardiológie reprezentujú anatóm Frank (1892-1929), a fyziológ Hanák (1891-1935). „Otcom“ slovenskej fyziológie bol Antal (1912-1996). Svetové uznanie dosiahol najmä štúdiom adaptácie KV systému počas svalovej práce u psov, čím podstatne obohatil novodobú Pavlovovskú fyziologickú školu. Zakladateľom bádania na poli patologickej fyziológie bol Netoušek (1889-1968), ktorý zameral experiment na riešenie klinických problémov. V tomto smerovaní KV výskumu pokračoval Mačela (1891-1952), Šimer (1899-1943), Bárdoš (1908-1961) a jeho žiaci a následovníci Barta (1929-1991), Nikš (1927-1979), Fízeľ (1930-1990), Zlatoš (1940-2015), Hulín (1938), Bernadič (1952).
Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV dosiahol cenné výsledky pri nervových a humorálnych mechanizmov regulácie KV systému (Gerová, Gero, Smieško, Törek, Pecháňová, Kellerová, Kristek a ďalší). Nové objavné poznatky pri výskume elektrického poľa srdca dosiahol Ruttkay-Nedecký (1926), so Szatmárym a Bachárovou. Ruttkay a Bachárová boli prezidentami Medzinárodnej spoločnosti pre elektrokardiológiu.
Ústav experimentálnej chirurgie SAV vznikol v roku 1964 na báze laboratória (1955) a Oddelenia experimentálnej chirurgie (1957) Ústavu experimentálnej medicíny SAV. Zakladateľom a riaditeľom týchto pracovísk bol Šiška do roku 1979. Ďalšími riaditeľmi ústavu boli Holec, Slezák, Styk, Barančík. V r. 1990 sa ústav premenoval na Ústav pre výskum srdca SAV. Ústav sa stal jadrom rozvíjajúcej sa kardiochirurgie. Fundamentálny význam mala konštrukcia originálneho prístroja pre mimotelový obeh (Bolf, Šimkovic) (1956-1957). V súčasnosti je pracovisko zamerané na štúdium ochranných mechanizmov adaptácie cirkulácie na akútne a chronické podnety (ischemické-preconditioning, zápalové, ionizačné poškodenie myokardu) na molekulárnej úrovni. V tejto oblasti sa dospelo k mnohým cenným pôvodným výsledkom (Holec, Slezák, Styk, Gabauer, Ziegelhoffer, Ravingerová, Barančík a ďalší).
Farmakológovia významne prispeli do odborného fondu SK. Bohuslav Polák (1886-1955), profesor farmakológie na LFUK, zakladateľ slovenskej farmakológie, učiteľ najznámejšieho slovenského farmakológa Františka Šveca (1906-1976). Ten prácami o digitalisových glykozidoch sa zaradil medzi svetových odborníkov. Z nasledujúcich generácií sú to medzinárodne známi, najmä Kovalčík (1925-1983), Hrdina (1929-2005), Kriška (1940), Incinger (1926-1996), Bózner (1937-1993), P. Švec (1940-2015), Kyselovič (1963), Beneš (1937), Bauer (1942), Nosáľ (1941). Títo poslední traja zastávali funkciu riaditeľov Ústavu experimentálnej farmakológie SAV.
Prioritné výsledky pri štúdiu vplyvu endokrinnej regulácie na cirkuláciu dosiahli na Ústave experimentálnej endokrinológie SAV. Lichardus, Németh a spol. pri objasnení regulácie objemu telesných tekutín; Mikulaj, Kvetňanský, Macho, Vigaš, Ježová vo výskume stresu a adaptácie na stres.
Kapitola „Vybrané problémy“ je venovaná:
1. Psychosomatickým vzťahom v kardiovaskulárnej medicíne. Bádanie v tejto oblasti má dlhú tradíciu a prinieslo nové klinicky významné poznatky najmä zásluhou Zikmunda (1925), Ruttkaya-Nedeckého, Pogádyho, Cagáňa, Rie­čanského, Štefanoviča, Breiera a ďalších a klinických psychológov – Kondáša, Stančáka, Skorodenského, Selku a iných.
2. Epidemiológii a prevencii srdcovo-cievnych chorôb. Patria sem domáce preventívne komunitné programy, epidemiologické štúdie. Sú spojené s menami: Haviar, Kollár, Takáč, Riečanský, Červenka, Egnerová, Kusá, Čižmárová, Avdičová, Baráková, Jurkovičová, Kamenský, Murín, Balažovjech, Sninčák a mnohí ďalší.
3. Kardiovaskulárnym ultrazvukovým metódam. Dokumentuje sa podiel slovenskej echokardiograie na vysokej úrovni tejto metódy v Československu (Šimo, Riečanský, Zatkalík, Kamenský, Šefara, Mašura, Dedič, Studenčan, Lipták, Kubiš, Murín, Havlínová, Chňupa, Šimková, Podracký, Valočik a ďalší). Základné práce o echokg zverejnili pracovníci II. internej kliniky LF UK (1975-1976). Kardiológia bola prvým odborom internej medicíny, v ktorom sa ultrazvuk zaviedol celoštátne do rutinnej praxe. Zdôrazňuje sa význam úzkej spolupráce s českými odborníkmi, predovšetkým s J. Hůlom (1923-1998), ktorý priemyselný ultrazvuk začal prioritne využívať klinicky (Plzeň 1967).
4. Artériovej hypertenzii, ktorej SKS venovala adekvátnu pozornosť. Pracovná skupina pre hypertenziu bola pretransformovaná na SHS v roku 1997. Táto je aktívnym členom Európskej hypertenziologickej spoločnosti. Prezidenti SHS: Balažovjech (1997-2004), Riečanský (2004-2008), Filipová (2009-2015).

Československá kardiologická spoločnosť bola založená v roku 1929 Libenským, ako druhá v Európe (nemecká 1927), tretia na svete (americká 1924). Historickou udalosťou bol I. kardiologický kongres ČSKS s medzinárodnou účasťou v Prahe (1933), prvý medzinárodný kardiologický kongres vo svete. V rokoch 1929-1939 zastupovali SK vo výbore Hynek a Sumbal. Druhým prezidentom ČSKS bol Weber (1939). Za nemeckej okupácie Čiech a Moravy ČSKS zanikla, zostala pracovať ako Česká kardiologická spoločnosť (ČKS). Na Slovensku počas vojny kardiologická spoločnosť nebola založená. Čestní členovia ČSKS (1929-1939) H. Vaquez, A. Clerc, Ch. Laubry (všetci Francúzsko), T. Lewis (Anglicko), P.D. White (USA), F. Mareš, V. Libenský, J. Pelnář (všetci Československo).
V roku 1946 sa obnovila ČSKS a jestvovala do konca roku 1992, kedy sa Československo rozdelilo na dva samostatné štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku. Prezidentami spoločnosti boli Mentl (1946-1947), Herles (1947-1951), Weber (1951-1955), Haviar (1955-1959), Lukl (1959-1971). Federatívne usporiadanie Československa (1968-1992) prinieslo väčšiu autonómnosť pre SKS. Funkciu prezidenta SKS zastávali Haviar (1968-1973), Ondrejička (1973-1977), Gvozdják (1977-1993); funkciu prezidenta ČKS Lukl (1968-1971), Reiniš (1971-1981), Dufek (1981-1990), Staněk (1990-1992). Funkciu vedeckého sekretára SKS vykonávali Gvozdják (1968-1977), Cagáň (1977-1981), Riečanský (1981-1992); funkciu vedeckého ČKS Linhart (1969-1971), Hammer (1971-1973), Dufek (1973-1981), Fabián (1981-1990), Bytešník (1990-1992). Títo reprezentanti SKS a ČKS zastupovali v rokoch 1968-1972 ČSKS v styku so zahraničím (striedali sa v 2-ročných intervaloch).
V rokoch 1947-1987 ČSKS poriadala 18 celoštátnych kongresov (tab.1, s.130). Na Slovensku bolo 6 kongresov. V kúpeľoch Sliač 1947, prvý povojnový. Predsedom kongresu bol Sumbal, ďalšie v Starom Smokovci 1950, v Tatranskej Lomnici 1960. V Bratislave boli tri kongresy: 13. kongres s medzinárodnou účasťou 1967, predseda Haviar, 15. kongres 1976, predseda Ondrejička a 18. kongres s medzinárodnou účasťou 1987, predseda Gvozdják. Nasledujúci kongres, ktorý mala organizovať v roku 1991 ČKS, sa neuskutočnil. V období medzi kongresami sa organizovali každoročne československé kardiologické dni, posledné v roku 1992.
Z mnohých významných vedeckých podujatí organizovaných na Slovensku v spolupráci s ČSKS do roku 1993 sa uvádzajú: medzinárodné sympózium o hypertrofii srdcového svalu (Sliač 1970), medzinárodné sympózium Telesné cvičenie – kardiovaskulárna funkcia“ (Bratislava 1978, 1981, 1984, 1987), 10. medzinárodný elektrokardiologický kongres (Bratislava 1983), medzinárodné sympózium o kardiomyopatiách (Bratislava 1985), medzinárodný seminár „Recent Advances in Cardiology“ (Bratislava 1988) v spolupráci s EKS.
V rokoch 1959-1992 vychádzal v Československu jediný medzinárodný kardiologický karentovaný časopis socialistických krajín Cor et Vasa. V medzinárodnej redakčnej rade za slovenskú kardiológiu boli postupne: Haviar, Birčák, Gvozdják, Takáč, Čižmárová, Riečanský. Od roku 1974 do 1993 vydávala ČKS a SKS domáci časopis Kardiovaskulární spravodaj – Kardio. V redakčnej rade SKS zastupovali Gvozdják a Riečanský. Prvý slovenský kardiologický časopis Neinvazívna kardiológia/Noninvasive Cardiology začal vychádzať v roku 1991, vydavateľ a hlavný redaktor Kamenský. Časopis pod novým názvom Kardiológia/Cardiology sa v roku 1997 stal tlačovým orgánom SKS a SHS, hlavným redaktorom bol Kamenský do roku 2010. Od tohto roku časopis vydáva SKS, hlavný redaktor Hulín. V roku 2011 časopis dostal nový názov Cardiology Letters. V širšej redakčnej rade sú zástupcovia 12 zahraničných spoločností. Časopis je od roku 2005 indexovaný v databáze Scopus.
Utvorenie SKS v máji 1968 v Bratislave je míľnikom vo vývoji SK. Slovenská kardiológia dostala novú značne decentralizovanú štruktúru, ktorá umožnila jej prudký rozmach a pozitívne ovplyvnila jej odbornú úroveň. Ročne usporiadala SKS 4 – 5 pracovných schôdzí s priemernou účasťou 120-150 poslucháčov, mnohé celoštátneho významu. Rástol záujem o kardiológiu, čo viedlo k zvýšeniu členov spoločnosti. Ich počet na konci prvej dekády dosiahol číslo 700. Upevnila sa spolupráca s ČSK. Výbor sa trvale venuje výchove mladých kardiológov. Každoročne od roku 1978 poriadal Večer mladých kardiológov v rámci odborných schôdzí Spolku slovenských lekárov (SSL) v Bratislave až do roku 1994. Spolok úzko spolupracoval so SKS a kardiologická problematika odvtedy patrí medzi časté spolkové programové témy s bohatou účasťou. Doposiaľ rekordný počet návštevníkov – 223, bol na schôdzi SSL venovanej kardiovaskulárnemu programu. Neskôr sa súťaž mladých kardiológov dostala do programu kongresov SKS. Od roku 2010 výbor SKS vytvoril novú PS „Fórum mladých kardiológov“.
Ďalšia akcelerácia vývoja spoločnosti nastala v druhej dekáde jej existencie, keď sa SKS stala garantom plnenia kardiovaskulárneho programu (1979): zriadenie ÚKVCH, reforma postgraduálnej výučby kardiológie, angiológie a KV chirurgie v rámci novej koncepcie odboru. Členská základňa plynule rástla a v roku 1988 mala 1300 členov. V roku 1991 sa otvorilo v Bratislave Detské kardiocentrum zabezpečujúce diagnostiku a liečbu vrodených chýb srdca z celého Slovenska. V rokoch 1991-1992 poriadala SKS viaceré medzinárodné podujatia s reprezentatívnou účasťou zahraničných prednášateľov. Boli to: 9. európska konferencia neinvazívnej kardiológie, tri medzinárodné sympózia o echokg, sympózia o atero­skleróze, elektrokardiografii, prednáškový deň
odborníkov z Cleveland Clinic Foundation. Mnohostranou činnosťou sa SKS v priebehu niekoľkých rokov zaradila na čelo odborných spoločností SLS.
V ére samostatnej SR od 1. januára 1993 po rozdelení Československej federatívnej rerubliky dostala činnosť SKS úplne nový rozmer. Spoločnosť sa stala jediným suverénnym reprezentantom slovenskej kardiológie. V auguste 1993 SKS prijali za člena EKS, čím sa podstatne zintenzívnili kontakty so zahraničnými kardiologickými spoločnosťami. Ustanovil sa nový 15 členný výbor SKS: Bada, Cagáň, Čižmárová, Dukát, Fabián, Fridrich, Jurko st., Kaliská, Kamenský, Mikeš, Murín. Predseda Riečanský, vedecká sekretárka Filipová, podpredsedovia Balažovjech, Farský. V období rokov 1994-2015 usporiadala SKS 20 kongresov a 2 konferencie (tab. 4, str. 164) s bohatou účasťou zahraničných prednášateľov. Z pozvaných, zväčša predstaviteľov výborov EKS a národných kardiologických spoločností to boli: Čerbák, Pool-Wilson, Breithardt, Weber, Steinbach, Nadenau, Hradec, Scherlag, Stefenelli, Brignole, Tendera, Ruzyllo, Maurer, Schweitzer, Lűderitz, Boudolas, Aschermann, Ferrari, Torbicky, Fras, P.Widimský, Fodor, Lopez-Jimenez, Komajda, Mc Donagh, Vardas, DiMario, Zehender, Pinto, Atar. Na kongresoch pravidelne vystupujú kardiológovia z Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, no najintenzívnejšie sú odborné styky s ČKS (bloky prednášok na kongresoch oboch spoločností a tradičné stretnutia pracovných skupín).
Medzi najvýznamnejšie domáce medzinárodné podujatia poriadané alebo zaštítené SKS sa zaradili 13. európska konferencia Medzinárodnej spoločnosti neinvazívnej kardiológie (ISNC) v roku 1995 (Roelandt, Kesteloot, Riečanský, Kamenský); kardiovaskulárne sympózium v spolupráci s americkými a rakúskymi kardiológmi 1995 (Pepine, Castelli, Steinbach); 2. a 3. stredoeurópske sympózium o echokardiológii 1994, 1996 (Kisslo, Seward, Kamenský); workshop katétrová ablácia arytmií 1997 (Borggrefe, Hatala); 24. medzinárodný elektrokardiografický kongres 1997 (Ruttkay-Nedecký, Bachárová); konferencia „Cardiology Update“ organizácie Heart Friends Around the World 1997 (Burgarella, Slezák, Mikeš); medzinárodný kurz EKS „Myocardial Ischemia and Heart Failure“ 1998 (Remme, Riečanský); medzinárodné sympóziá o adaptácii srdca a o základnom KV výskume 2000, 2010, 2014 (Slezák); 41. medzinárodný elektrokardiologický kongres 2014 (Bachárová). Vyše 20 ročnú tradíciu má cyklus prednášok zahraničných odborníkov na seminároch Pracovnej skupiny transplantácie srdca a pľúc (NÚSCH Bratislava, Fabián, Goncalvesová). Prednášali tiež Ch. Barnard 1995 a E. Braunwald 2004. Oboch vyznamenala Univerzita Komenského, prvého Zlatou medailou a druhého titulom Doctor Honoris Causa.
Od roku 1999 začala SKS poriadať cyklus „Stretnutie odborníkov“ a od roku 2002 v dvojročných intervaloch hojne navštevované „Tatranské kardiologické dni“, obe s účasťou zahraničných prednášateľov.
V roku 1994 bola SKS prijatá za člena Alpe Adria Association of Cardiology (AAAC). Vo vedeckom výbore asociácie za SKS boli Balažovjech, Fabián, Riečanský. V roku 1998 usporiadala SKS spolu s SHS v Bratislave 6. Míting AAAC (prezident Riečanský), v roku 2005 13.míting v Piešťanoch (prezident Hatala), v roku 2012 20. jubilejný míting v Bratislave (prezident Goncalvesová).
Stručné charakteristiky prezidentov SKS od roku 1993. MUDr. Igor Riečanský, DrSc. (1938), absolvent LF UK, profesor vnútorného lekárstva na LFUK v Bratislave (1995), 1979-2008 prednosta Kardiologickej kliniky ÚKVCH a neskôr Kardiologickej a angiologickej kliniky NÚSCH a LF SZU, vedúci Katedry kardiológie a angiológie LF SZU v Bratislave, zakladateľ klinickej echokg v Československu (1975-1976), člen výboru ČSKS, intermitentne vedecký sekretár ČSKS (1981-1992), hlavný odborník SR pre kardiológiu (1979-2005), člen európskeho výboru ISNC (1985), fellow EKS, Americkej angiologickej spoločnosti, Americkej hypertenziologickej spoločnosti, člen NewYorskej akadémie vied, čestný člen ČSKS, Českej lekárskej spoločnosti J.E. Purkyně, SLS, Maďarskej lekárskej spoločnosti, Chorvátskej lekárskej spoločnosti, čestný člen SKS, SHS, čestný predseda SHS, člen kolégia pre lekárske vedy SAV.
MUDr. Róbert Hatala, CSc. (1955), absolvent LF UK, profesor vnútorného lekárstva na LF UK (2001), prednosta Kardiologickej a angiologickej kliniky NÚSCH a LF SZU, vedúci Katedry kardiológie a angiológie LF SZU (2008), prodekan LF SZU pre zahraničné styky (2008-2014), zakladateľ a prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií (2007-2011), člen výboru Európskej asociácie srdcového rytmu (EHRA), člen vedeckého kolégia pre lekárske vedy SAV, člen Vedeckej rady UK a SZU. Popredný európsky odborník v arytmológii, zaviedol rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu na pracoviskách v Kanade, Rakúsku a na Slovensku. Čestný člen SKS, ČKS, Maďarskej kardiologickej spoločnosti, fellow EKS, Americkej kardiologickej spoločnosti (FACC), zlatá medaila SLS (2015).
MUDr. Gabriel Kamenský, CSc.(1954), docent na LF UK (2003), vedúci Oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky Univerzitnej nemocnice Bratislava, medzinárodne známy odborník v kardiovaskulárnom ultrazvuku, sekretár európskeho výboru ISNC (1995), hlavný redaktor a zakladateľ prvého slovenského kardiologického časopisu Neinvazívna kardiológia a neskôr Kardiológia (1991-2000). Od roku 2005 hlavný odborník SR pre kardiológiu, správca Slovenskej nadácie srdca, hlavný koordinátor Národného programu prevencie chorôb srdca a ciev (2010-2013), fellow EKS.
MUDr. Ján Murín, PhD. (1949), absolvent LFUK, profesor vnútorného lekárstva na LF UK (2001), zástupca prednostu I.internej kliniky LFUK, predseda SIS (2001-2005), fellow Európskej federácie internej medicíny a americkej internistickej spoločnosti, čestný člen SKS, ČKS, nositeľ predstížnych vyznamenaní SLS, člen komisie starostlivosti o dekompenzovaných pacientov Asociácie srdcového zlyhania pri EKS, iniciátor edukačného a preventívneho programu MOST, autor projektu „Žena a srdce“, spoluautor Bielej knihy o KV problematike v SR.
MUDr. Eva Goncalvesová, CSc. (1962), absolventka LF UK, docentka na LF UK (2003). Od roku 2003 členka výboru SKS, členka výboru Európskej kardiologickej spoločnosti pre vzťahy s Európskou úniou, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca a vedúca centra pre pľúcnu artériovú hypertenziu NÚSCH, predsedkyňa Vedeckej rady NÚSCH, známa európska odborníčka pre transplantáciu srdca a pľúc, čestný člen SKS, ČKS.
MUDr. Iveta Šimková, CSc. (1956), absolventka LF UK, profesorka vnútorného lekárstva na SZU (2010), zástupca vedúceho Katedry kardiológie a angiológie (2010), prodekanka na LF SZU (od r. 2011), členka Vedeckej rady SZU (2014), garant špecializačného študijného odboru angiológia na SZU, členka výboru SKS (2006), členka akreditačnej komisie pre vnútorné lekárstvo MZ, medzinárodná expertka v echokg so zameraním na získané a vrodené chyby srdca a pľúcnu hypertenziu, členka komisií v Európskej asociácii pre KV zobrazovanie, reprezentantka SKS v Európskej asociácii pre chronickú tromboembolickú pľúcnu hypertenziu, čestná členka SKS a ČKS, felow EKS a FACC.
Celkove možno činnosť SKS v období samostatnej SR hodnotiť ako veľmi úspešnú a to hlavne po roku 2000. Spoločnosť si udržala pozíciu medzi najlepšími odbornými zložkami SLS. SKS sa stala akceptovaným partnerom štátnej správy, zdravotníckych poisťovní a lekárskych fakúlt. Jej vysoká aktivita v postgraduálnom neinštitucionálnom vzdelávaní je nezastupiteľná. Stabilizovala sa členská základňa, ktorá po zvýšení nárokov na činnosť a príspevkovú disciplínu má viac ako 850 členov. Vydáva vlastný odborný časopis zaradený do medzinárodných databáz. Slovenská kardiologická spoločnosť sa zaradila medzi aktívnych členov EKS, World Heart Association, Európskej únie medicínskych špecialistov, Alpe Adria Association of Cardiology. Má všetky predpoklady ďalšieho vývoja.