MUDr. Radko Menkyna - životopisné údaje

Dátum narodenia:

15. október 1926 v dnešnom Bernolákove ako tretí syn otca bankového úradníka Slováka a matky Moraváčky zo starej učiteľskej rodiny.

Štúdium:

Maturita 1945 v Bratislave, ukončenie štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave 29. júna 1951 - päťdesiatročné jubileum.

Špecializácia z vnútorného lekárstva I. a II. stupňa a zo sociálneho lekárstva.

Pracovné  pôsobenie: 

Po  promócii  od  r.   1952   ako  sekundárny   lekár v Nemocnici v Šahách. Od r. 1952 do r. 1960 napred ako pomocná vedecká sila a potom ako odborný asistent LFUK na L internej klinike FN.

V apríli 1960 odišiel na radu akad. L. Dérera pôsobiť do zdravotníctva mesta Bratislavy s úlohou budovať jeho personálnu a materiálnu základňu ako budúceho hlavného mesta Slovenska. Tu pôsobil v NsP na Bezručovej ulici najskôr ako zástupca primára interného oddelenia, vtedy doc. Holomáňa, neskôr aj ako mestský internista. V r. 1967 prešiel na dožiadanie vtedajšieho riaditeľa SÚDL pracovať ako zástupca primára I. internej kliniky, výučbovej základne SÚDL a Ústavu pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov v Bratislave. V tejto funkcii zotrval popri iných funkciách až do1990. Od r. 1969 do r. 1999 pracoval ako riaditeľ NsP akad. L. Dérera a od r, 1970 do r, 1998 ako riaditeľ najväčšieho ústavu vo vtedajšej ČSSR - v Ústave národného zdravia hlavného mesta SSR Bratislavy. Od založenia SÚDL pôsobil až do odchodu do dôchodku ako externý prednášateľ a člen skúšobných komisií. Stál aj pri založení IĎVSZP vr. 1960 napred ako zástupca vedúceho Katedry zdravotných sestier interných smerov, neskôr ako vedúci tejto katedry až do odchodu do dôchodku. V Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny pôsobí dodnes ako externý prednášateľ a predseda viacerých skúšobných komisií. Vr. 1952 stál pri zrode stredného zdravotníckeho školstva a začal pôsobiť ako externý prednášateľ na Strednej zdravotníckej škole MUDr. L Hálka v Bratislave (dnešnej Strednej zdravotníckej škole na Strečnianskej ulici), kde pôsobil po krátkej prestávke takmer päťdesiat rokov až dodnes.

Odborné zameranie:

Už ako poslucháč štúdia medicíny sa zúčastňoval ako volontér na I. internej klinike v Bratislave odborných prác najmä z odboru vnútorného lekárstva a klinickej biochémie, v čom pokračoval aj v neskorších rokoch asistentúry. Neskôr sa začal venovať celej šírke vnútorného lekárstva a potom hlavne nefrológii a liečbe antimikróbovými látkami, v čom pokračuje aj dodnes. V rámci svojej odbornej činnosti publikoval sám a s ďalšími autormi niekoľko desiatok odborných časopiseckých prác, veľkú sériu odborných prednášok doma a v zahraničí a sériu knižných publikácií. Publikačná činnosť sa zameriavala na spomenuté oblasti a vyšli z nej väčšinou kolektívne diela, ktoré inicioval, zostavoval a písal ako učebnice pre stredné zdravotnícke školy, prvú slovenskú monografiu Vnútorné choroby, kde bol autorom prvej slovenskej monografickej nefrologickej kapitoly. Vademecum medici, ktorého bol iniciátorom, prvým zostavovateľom spolu sprof. Dieškom a doc. Holomáňom, ktorá vyšla doposiaľ v 5. vydaniach a ktorej 6. vydanie sa pod jeho posudzovateľstvom v súčasnosti chystá a ktorá si získala obľubu nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Ďalej to boli viaceré knižné publikácie z oblasti antimikróbovej liečby, ktoré tiež vyšli v spoluautorstve s Ing. Krčmérym, CSc. a MUDr. Paštékovou vo viacerých vydaniach, monografia Penicilíny a cefalosporíny v spolupráci s prof. MUDr. Havlíkom, DrSc. a Ing. Krčmérym, DrSc. a ďalšie. V publikačnej činnosti časopiseckej i knižnej pokračoval aj po odchode do dôchodku (Vademecum SZP, ktoré vyšlo v dvoch vydaniach a ďalších) a pokračuje v nej aj dodnes. Jeho činnosť v oblasti publikovania vedeckých poznatkov doplňuje celý rad zdravotno-výchovných knižných a časopiseckých prác.

V rámci publikačnej činnosti venoval veľký priestor vydávaniu odborných periodík, v ktorých zastával popredné redakčné posty. Od začiatku 60. r. bol s malou prestávkou až dodnes odborným redaktorom a neskôr zástupcom hlavného redaktora časopisu Lekársky obzor, neskôr odborným redaktorom časopisu Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík, členom redakčných rád viacerých odborných časopisov. V oblasti knižnej literatúry ako člen Predsedníctva knižnej kultúry na Slovensku, v redakčných radách viacerých vydavateľstiev prispel k založeniu odborných zbierok, ako napr. Dérerova zbierka, Hálkova zbierka vo vydavateľstve Osveta, odborných publikácií vo vydavateľstve Obzor a ďalších a dnes pôsobí ako vedúci redaktor knižnej edícii Malá lekárska knižnica vo Vydavateľstve Herba, iniciuje vydávanie ďalších odborných publikácií časopiseckého i monografického zamerania. Aj toto bolo dôvodom, že ho zvolili ako súdneho znalca pre zdravotníctvo súdov všetkých úrovní na Slovensku. Bol členom kolégia viacerých ministrov zdravotníctva, a to od unitárneho MZd ČSSR až po Ministerstvo zdravotníctva SSR, členom Predsedníctiev ich Vedeckých rád, členom, podpredsedom a predsedom rôznych odborných komisií, najmä Komisií pre účelnú farmakoterapiu a Komisií pre dovoz liekov.

Pôsobenie v lekárskych spoločnostiach:

Stál pri zrode Čsl. Lekárskej spoločnosti - menovite Československej internistickej spoločnosti a jej Slovenskej odbočky, neskôr i po federalizácii spoločnosti Slovenskej internistickej spoločnosti. Pôsobil v nich neustále ako člen výborov a 38 rokov ako vedecký sekretár a bol delegátom viacerých Zjazdov Československej a neskôr Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Na začiatku 60. rokov spolu s prof. Brodom, prof. Pacovským, prim. Prónayom založili Metrologickú sekciu Internistickej spoločnosti, ktorej členovia neskôr založili Slovenská nefrologickú spoločnosť. V spolupráci s prof. Modrom a ďalšími založili napred Chemoterapeutickú spoločnosť Československej lekárskej spoločnosti J, E. Purkyné, z ktorej sa neskôr vyvinula samostatná odborná spoločnosť.

V rámci svojej činnosti v Československej a neskôr v Slovenskej internistickej spoločnosti sa zúčastňoval organizovania celého radu celoštátnych odborných zjazdov a ďalších lekárskych podujatí, v rámci Československej nefrologickej spoločnosti najmä II. medzinárodného zjazdu nefrológov na počiatku 60. rokov v Prahe, v rámci Československej Chemoterapeutickej spoločnosti medzinárodných zjazdov v cudzine i vo vlasti. Za najvýznamnejšiu aktivitu v tejto oblasti bolo organizovanie Medzinárodného internistického zjazdu na začiatku 80. rokov v Prahe.

Ako individuálny člen viacerých medzinárodných lekárskych spoločností, čo mu neskôr štátne orgány zrušili, aktívne sa zúčastnil celého radu medzinárodných konferencií internistických, nefrologických, imunologických a chemoterapeutických vo Francúzsku, SRN, Rakúsku, bývalom ZSSR, Švédsku, Taliansku, Mexiku, Japonsku, Izraeli a v ďalších krajinách, kde reprezentoval našu lekársku vedu prednáškami, posterami, účasťou v panelových diskusiách i vystúpeniami v masovokomunikačných prostriedkoch.

Organizátorská a riadiaca činnosť:

Začala sa funkciou mestského internistu, člena zboru hlavného internistu ČSSR a neskôr SSR, pokračovala skôr aktivitami v rámci Červeného kríža i ďalších organizácií. Významne sa podieľal na budovaní a rozvíjaní riadenia zdravotníctva najmä v Bratislave, ale aj v rámci celého Slovenska. Dobudoval FNsP na Kramároch, pomáhal dobudovať celé zdravotnícke centrum na Kramároch ako jedno z posledných želaní akad. L. Dérera. Zaslúžil sa o dobudovanie materiálnej a personálnej základne bratislavského zdravotníctva vybudovaním NsP vRužinove, prípravou a začatím budovania dnešnej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Hygienickej stanice mesta Bratislavy a v jej rámci zdravotníckej odbornej ochrany hraníc a spoluprácou s Colnou správou i dobudovaním systému zdravotnej starostlivosti o pracovníkov Colnej správy na celom Slovensku, Za jeho pôsobenia v Bratislave sa vybudoval celý rad polikliník, v Ružinove, Na Tehelnej ulici, v Slovnafte, v Karlovej Vsi a celú sériu veľkých komplexných zariadení v celej Bratislave s dôrazom ich tvorenia najmä v okrajových častiach (Rača, Vajnory, Podunajské Biskupice, Rusovce, Záhorská Bystrica a ďalšie) a závodných zdravotníckych zariadení vo forme viacerých polikliník a mnohých komplexných zdravotníckych zariadení. Pozornosť venoval aj vybudovaniu zdravotnej starostlivosti o dorast vytvorením samostatnej polikliniky, detskej starostlivosti, kde vytvoril okrem niekoľko desiatok detských zdravotníckych stredísk, ale aj celý rad špecializovaných pracovísk pre choroby dýchacích orgánov, poruchy zraku, mentálne poruchy, choroby dýchacích orgánov a ďalšie. Vybudoval v spolupráci s NVmB i detské sanatórne zariadenie na Čiernej hore v okrese Spišská Nová Ves, sériu liečební pre starých a chronicky chorých ľudí, a to nielen na území mesta Bratislavy, ale aj mimo neho, napr. v Limbachu. Venoval pozornosť budovaniu rehabilitačných zariadení, a to nielen v rámci nemocníc a polikliník, ale v spolupráci s inými organizáciami aj mimo Bratislavy, napr. s vtedajšími CHZJD v harmónii, Colnou správou v Patinciach a chystal aj ďalšie. V spolupráci s Ministerstvo zdravotníctva riadil aj našimi pracovníkmi vytvorenú polikliniku v Libii, zdravotnícke zariadenie s jasľami pri zastupiteľskom úrade vo Viedni a ďalšie.

Vyvinul rozsiahlu spoluprácu s ďalšími zdravotníckymi, školskými inštitúciami na Slovensku, kde vytvoril podmienky pre vytvorenie výučbových základní i ďalších spoločných pracovísk (napr. Kliniky klinickej imunológie, Kliniky farmakoterapie, viacerých celoslovenských informačných a koordinačných centier, Linky dôvery a ďalšie). Zaslúžil sa i o zriadenie spoločných pracovísk so Slovenskou akadémiou vied (napr. pracovisko pre pomalé vírusové nákazy a ďalšie). Veľkú pozornosť venoval zavádzaniu nových diagnostických a liečebných metód, napr. biopsii obličiek, rozvoju zobrazovacích metód od endoskopie, zavedenie ultrasonografíe a vytvorenie prvého pracoviska počítačovej tomografie po ďalšie). Odborne i organizátorský sa podieľal na vypracovaní dialyzačno-transplantačného pracoviska, kde sa v r. 1972 uskutočnila pod vedením akad. Zvaní prvá úspešná transplantácia obličky, pre čo bolo potrebné zabezpečiť nielen materiálne podmienky, ale vybrať i vhodných odborníkov a umožniť im erudíciu na renomovaných pracoviskách v cudzine. V kritickom období umožnil prof. Šimkovičovi po odchode pre nevôľu vtedajších mocných pokračovať v záslužnej kardiochirurgickej činnosti v NsP akad. L. Dérera na Kramároch. V ním riadených zariadeniach vznikli pracoviská mnohých nových klinických a paraklinických odborov. V ním riadenom ústave pôsobilo vyše 1400 lekárov a temer 1700 pracovníkov, ktorí nielenže získali špecializácie, ale mnohí i pedagogické a vedecké hodnosti, zastávajú dnes po celom Slovensku vedecké, odborné a riadiace funkcie.

Ako žiak akad. L. Dérera si uctil jeho pamiatku založením Dérerovej ceny a Dérerovho (odkazu?) i pomenovaním dnešnej FNsP na Kramároch jeho menom i ulice v hlavnom meste SR i Dérerovej zbierky knižných publikácií.

Za svoju doterajšiu činnosť dostal veľa ocenení od zložiek lekárskych spoločností, vysokých škôl, vedeckých a odborných inštitúcií i inštitúcií ďalších rezortov a Červeného kríža. Viac ho však tešia odborné úspechy jeho spolupracovníkov a žiakov a zarmucujú, bohužiaľ dnes pomerne časté etické poklesky zdravotníckych pracovníkov na Slovensku i chaos v jeho riadení a míňanie všetkého toho, čo jeho generácia v minulosti tak ťažko tvorila.

Osobné záľuby

Znalec slovenskej prírody a hôr, ktoré preputoval každoročne s priateľmi. Vykonáva podnes vysokohorskú turistiku každoročne nielen na Slovensku i v Alpách a v minulosti i v ďalších veľhorách vo svete. Žiaľ nepriazňou osudu sa mu nesplnil sen byť účastníkom čs. expedície do Himalájí. V mladosti sa s obľubou venoval futbalu a basketbalu a dodnes už len ako pasívny pozorovateľ sleduje pokračovanie tejto činnosti ďalšími generáciami lekárov.

Pred pár rokmi tragicky stratil manželku, no teší sa z rodiny svojej dcéry a dvoch vnúčat. Napriek nepriazni osudu sa nedal zlomiť, súc vychovaný rodičmi a ako hlboko sociálne cítiaci človek dal svoje sily a život do snahy zvyšovať mieru ochrany a tvorby zdravia, tak, aby zdravotná starostlivosť na Slovensku získala solídnu európsku úroveň, čo bolo jedným z posledných želaní akad. L. Dérera.