Proglas - Herba - page 46

45
P
R O G L A S
Vyber si z nich, ktorú chce‰ za druÏku Ïivota a seberovnú pomocníãku. Keì som sa na v‰etky
popozeral a obhliadol si ich, videl som jednu, spomedzi v‰etk˘ch najkraj‰iu, so Ïiarivou tvárou,
veºmi okrá‰lenú zlat˘mi ‰perkami a perlami a v‰etkou krásotou. Volala sa Sofia, t.j. MúdrosÈ.
Tú som si vybral“. Takto sa zaãína tretia kapitola ÎIVOTA KON·TANTÍNA-CYRILA, ktorého
celoÏivotnú lásku k Múdrosti dotvrdzuje Ïivotopis na viacer˘ch miestach.
Za vyuãenie
v gramatike
uÏ ako chlapec bol ochotn˘ istému odborníkovi odovzdaÈ
celé svoje dediãstvo. A keì sa v carihradskej cisárskej ‰kole za tri mesiace gramatike vyuãil
a v neuveriteºne krátkom ãase si osvojil aj ostatné disciplíny vtedaj‰ej vedy, bol schopn˘ na otázku
samého „logoteta“ (dnes by sme povedali „premiéra vlády“) TEOKTISTA odpovedaÈ, ão je to
filozofia a dokonale ho pouãiÈ o nej. Hoci mu vìaãn˘ politik ponúkal nielen skvelú svetskú
kariéru, ale i svoju krstnú dcéru za manÏelku, Kon‰tantín dal opäÈ prednosÈ svojej veºkej LÁSKE.
Urobili ho teda bibliotekárom u patriarchu pri chráme Svätej Múdrosti (po grécky HAGIA SOFIA).
Ani tam v‰ak Filozof nezostal a ‰esÈ mesiacov sa ukr˘val v odºahl˘ch ãastiach mesta, aby sa mohol
venovaÈ v˘luãne ‰túdiu. Keì ho na‰li, uprosili ho, aby „prijal uãiteºskú katedru a uãil filozofiu
tuzemcov i cudzincov“. Pravda, po ãase unikol aj odtiaºto a ist˘ ãas pob˘val tieÏ u brata
Metoda, ktor˘ bol opátom v klá‰tore Polychron na úboãí maloazijskej hory Olymp:
tam Kon‰tantín „LEN S KNIHAMI SA ROZPRÁVAL“.
âo ako v‰ak Filozof unikal svetskému Ïivotu, cisárovi ºudia vÏdy ho objavili, keì bolo treba
poslaÈ do cudzieho sveta najschopnej‰ieho uãiteºa, aby ‰íril a bránil kresÈanskú vieru i záujmy
Byzantskej rí‰e. Pri jednej z t˘chto misijn˘ch ciest odokryl na Kryme v mori ostatky Sv. Klementa,
Ïiaka sv. Petra a tretieho pápeÏa, s ktor˘mi potom chodil i po veºkej Morave a ktoré mu neskôr
umoÏnili i triumfálny vstup do Veãného mesta. Tu v‰ak ÈaÏko ochorel a utiahol sa do klá‰tora,
kde prijal rehoºné meno Kyrillos (Cyril). ·Èastn˘, Ïe uÏ nepodlieha ani cisárovi, ani inému nikomu,
len Bohu, zdroju v‰etkej MÚDROSTI, zomrel 14. februára 869. Pochovali ho v chráme
sv. Klementa, kam predt˘m uloÏili ostatky spomínaného svätca.
Hoci teda Kon‰tantínova láska k Múdrosti kulminovala v Ríme, kde získal triumf pre na‰ich
predkov, keì staroslovienãinu popri latinãine, gréãtine a hebrejãine uznal pápeÏ Hadrián II.
za ‰tvrt˘ liturgick˘ jazyk – predsa najkraj‰ím plodom Filozofovej lásky, plodom básnick˘m,
zostáva jeho PROGLAS, chvalospev PÍSMEN a v nich do reãi ºudu preloÏeného evanjelia,
najdôleÏitej‰ej ãasti Svätého PÍSMA.
Spomenuli sme v úvode najstar‰iu ver‰ovanú románsku pamiatku, ktorá je skutoãnou
a nie najºah‰ou hádankou. Uveìme si ju vo voºnom prebásnení: „ÎENIE BIELE VOLY. AJ TO RADLO
BIELE MÁ. ORIE V BIELOM POLI. SEJE âIERNE SEMENÁ“. Pôvodne túto skladbiãku, pochádzajúcu
z prelomu 8. a 9. storoãia, objavenú aÏ roku 1924 vo Verone (preto sa aj naz˘va INDOVINELLO
VERONESE, ãiÏe Veronská hádanka), pokladali za oslavu roºníkovej práce. IbaÏe ich m˘lili v nej
„âIERNE SEMENÁ.“ O ‰tyri roky pri‰li vedci na to, Ïe básniãka je inotajom, ukr˘vajúcim za prv˘m
v˘znamov˘m plánom ãinnosÈ pisára ãi spisovateºa: „bielymi volmi“ sú totiÏ PISÁROVE PRSTY,
„bielym radlom“, ãiÏe pluhom, je HUSIE BRKO, „bielym poºom“ PERGAMEN –
a „ãierne semená“ sú ãiernym atramentom zaznaãované PÍSMENÁ.
1...,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45 47,48,49,50,51,52,53,54,55,56,...64
Powered by FlippingBook