Proglas - Herba - page 54

53
P
R O G L A S
P O Z N ÁMK Y K H L A HO L I K E A UME L E C K E J S TAV B E P RO G L A S U
PROGLAS Kon‰tantína Filozofa sa nám nezachoval v pôvodnej
hlaholike
, v písme ním
vynájdenom, ale iba v ‰tyroch prepisoch do neskor‰ej
cyriliky
, do písma, vynájdeného
pravdepodobne KON·TANTÍNOM PRESLAVSK¯M (naz˘va sa aj Bulharsk˘m, ãi Presbyterom),
Ïiakom sv. Metoda. Roz‰iroval ju aÏ v deväÈdesiatych rokoch deviateho storoãia
(K. Habov‰tiaková,
Ema Kro‰láková: Z tvorby solúnskych bratov a ich Ïiakov. Trnava 1993. S. 26 –29
) a cyrilikou
ju nazval na poãesÈ prvého z „prvouãiteºov“ na‰ich, ãiÏe Kon‰tantína Filozofa, ktor˘ na sklonku
Ïivota prijal rehoºné meno CYRIL.
Nበprepis PROGLASU do latinky vychádza z textu uverejneného v knihe E. Paulinyho
SlovesnosÈ
a kultúrny jazyk Veºkej Moravy
(Bratislava 1964. S. 127–130)
, pretlaãeného i v knihe
K. Habov‰tiakovej a E. Kro‰lákovej
Z tvorby solúnskych bratov a ich Ïiakov
(Trnava 1993.
S. 86–89)
. Z tohto textu odstraÀujeme zjavné tlaãové chyby, napríklad „ k n i g 7 “ namiesto
náleÏitého „ k 7 n i g 7 “
(vo v. 80)
alebo chybn˘ tvar „ p r i mo N t 7 “ namiesto správneho
„ p r i i mo N t 7 “
(vo v. 15)
, ãím sa z neho vylúãia nepatriãné
jedenásÈslabiãníky
!
TRIMETER, ver‰ gréckej drámy, v ktorom je Proglas zloÏen˘, sa skladá totiÏ z
dvanástich slabík
,
a to najãastej‰ie s prestávkou po piatej, zriedkavej‰ie po siedmej slabike! Jedna v˘nimka z tohto
pravidla predstavuje aÏ
„trojdielny“
ver‰ (4 plus 4 plus 4 slabiky):
„oroNÏ6je priim7‰e
tvr6do nynie“
(v. 87)
– a druh˘ v˘nimoãn˘ ver‰ s menami v‰etk˘ch ‰tyroch evanjelistov má
polver‰ovú prestávku
po ‰iestej
slabike: „
Mathei, Mar7ko
,
Luka i Joan7
“.
Tu treba zdôrazniÈ, Ïe
polver‰ová prestávka
sa viaÏe len na
medzislovn˘ predel
, ãiÏe na
koniec slova, a nie na vetné takty! Nezriedka polver‰ová pauza oddelí od seba i dva ãleny tej istej
syntagmy, slovného spojenia, napríklad „v6s6 narod7“(cel˘ národ). Tí istí evanjelisti
UâENT7
V6S6 NAROD7
, GLAGOLJON·TE...
(národy v‰etky takto uãia, hovoriac)
Z metricko-‰tylistick˘ch dôvodov – i za cenu inverzie, zmeneného slovosledu – pôvodca rozmiestni
slová podobnej syntagmy na hranice obidvoch polver‰ov, a to vo ver‰i vskutku kºúãového v˘znamu
(v. 80)
:
NAZI BO
V6SI
BES K7NIG7
JENZYCI
(lebo sú bez kníh nahé v‰etky národy)
Ohºad na metrickú stavbu ver‰a vedie autora Proglasu aj k vyuÏitiu dvojtvarov tohoÏe slova,
napríklad v treÈom ver‰i pouÏije iba skráten˘ tvar mena „Kristus“, teda „CHRIST7“:
CHRIST7 GRENDET7 S7B6RAT7 JENZYK7
(prichádza Kristus zhromaÏìovaÈ národy),
k˘m vo ver‰i deväÈdesiatom prvom poloÏí, opäÈ z metrick˘ch dôvodov, tvar úpln˘, „CHRISTOS7“:
MONDROST6 TOMU CHRISTOS7 GLAGOLJET7
(tomu sám Kristus svoju múdrosÈ vyjaví).
Je pravda, Ïe Filozofova
sylabická
(iba
slabiãná
) nápodoba
trimetra jambického
(poãítajú
sa v Àom iba slabiky, i keì s prihliadaním na uvádzanú polver‰ovú prestávku po piatej ãi siedmej
Vi l i am Turãány
1...,44,45,46,47,48,49,50,51,52,53 55,56,57,58,59,60,61,62,63,...64
Powered by FlippingBook