Proglas - Herba - page 55

54
K
O N
T A N T Í
N
F
I
L O Z O F
slabike), ktor˘ v antick˘ch drámach bol
ver‰om ãasomern˘m
, má i v na‰ej úprave
päÈ trinásÈslabiãníkov
. Je to v‰ak z celkového poãtu ver‰ov v Proglase ani nie päÈ percent –
a trinásÈslabiãn˘ ver‰ sa nezriedka vyskytol i v ãasomern˘ch trimetroch gréckych, ako to v
PROZODII Jána Hollého potvrdzuje definícia
jambického ver‰a
, ktor˘ mohol v nepárnych
stopách
(v niektorej z nich, teda v prvej, ãi tretej alebo piatej), podºa Hollého, v nepárnych
„nohách“
(pravdaÏe, nielen podºa Hollého,veì i talianska versológia dodnes naz˘va stopy
„nohami“, ãiÏe „i piedi“),
namiesto jambu
(dvojslabiãnej stopy zloÏenej z prvej krátkej
a z druhej slabiky dlhej) maÈ aj
daktyl
(prvá dlhá a dve slabiky krátke), ãi
anapest
(prvé dve krátke a tretia dlhá slabika) alebo
tribrach
(v‰etky tri slabiky krátke).
Tak ãi tak, poãet slabík sa t˘m vo ver‰i v˘nimoãne zv˘‰il.
DoloÏme e‰te, preão sa tento dvanásÈslabiãn˘ ver‰, skladajúci sa vlastne zo
‰iestich
dvojslabiãn˘ch stôp, ak˘mi sú jamby, naz˘va len „TROJMIEROU“ (trimetrom), a nie „·ESËMIEROU“
(hexametrom), akou v skutoãnosti je! Pôvabnú odpoveì na to nám dáva ten ist˘ Holl˘ v tejÏe
PROZODII: „
Gréci v meráÀú tíchto ver‰ov dve nohi za jednu ãítajú, pre ríchlosÈ,
kterú beÏá
(Dielo Jána Hollého. Trnava 1950. Zv. I. S. 41–42)
.
Na‰e prebásnenie priná‰a vo v‰etk˘ch ver‰och iba
dvanásÈslabiãníky
, a to
sylabotónické
,
ãiÏe
prízvuãné
(majúce prízvuky slov, ãi uÏ hlavné, ãi vedºaj‰ie vovnútri ver‰a na jeho párnych
slabikách, teda na 4., 6., 8. a 10. slabike; prízvuk hlavn˘ je v slovenãine na prvej slabike slova a
básnici tzv. vedºaj‰ie prízvuky kladú na ìal‰ie nepárne slabiky v dlh‰ích slovách). PrebásÀovanie
sylabick˘ch predlôh (najmä z románsk˘ch literatúr) sylabótonick˘m ver‰om je beÏnou praxou
v súãasnom básnickom preklade (bliωie o tom v ‰túdii DEUX TRADUCTIONS DU PLUS VIEUX
POEME SLAVE… ãiÏe DVA PREKLADY NAJSTAR·EJ SLOVANSKEJ BÁSNE CYRIL KON·TANTÍN:
PROGLAS. In: SLAVICA SLOVACA 22 X 1987, ã. 2, s. 140–145).
V súvise s
trimetrom jambick˘m
hodno e‰te spomenúÈ, Ïe v Byzancii sa za FILOZOFA
oznaãoval aj tak˘ ãlovek, ktor˘
„dobre poznal klasickú vzdelanosÈ a pouÏíval ju na
hlb‰ie pochopenie kresÈanského uãenia“
(Stanislav ·matlák, Dejiny slovenskej
literatúry. Bratislava 1988. S. 57 a 66)
. KeìÏe ãíslo TRI sa vyskytuje na viacer˘ch úrovniach
umeleckej stavby Proglasu, ktor˘ sa konãí chválou Najsv. TROJICE – podobne, ako sa Danteho
BoÏská komédia konãí jej víziou – moÏno predpokladaÈ, Ïe Kon‰tantín Filozof zámerne vybral pre
Proglas TRIMETER tak isto, ako Dante pre rovnak˘ zámer vyna‰iel TERCÍNY, básnickú formu, ktorá
pred ním neexistovala v nijakom inom básnickom diele nikde na svete. A tak o metrickej v˘stavbe
Proglasu moÏno povedaÈ, Ïe vyuÏitím TRIMETRA – ako BoÏská komédia to urobí TERCÍNAMI –
ponúka vskutku ideálny príklad na JEDNOTU OBSAHU A FORMY, a to i formy ver‰ovej.
• • •
Na‰a úprava v hláskosloví siaha ku konvencii dnes uÏ beÏnej: JER TVRD¯ (vo v˘slovnosti ako
krátke „u“) nahrádzame ãíslicou „7“ a JER MÄKK¯ (vo v˘slovnosti ako krátke „i“) ãíslicou „6“.
PouÏívaÈ znaky jerov z
cyriliky
sa dnes právom zdá uÏ nenáleÏité, keìÏe v
hlaholike
sa tieto
grafémy písali naskrze inak, ako to vidno i z pripojenej abecedy hlaholskej.
1...,45,46,47,48,49,50,51,52,53,54 56,57,58,59,60,61,62,63,64
Powered by FlippingBook