Proglas - Herba - page 56

55
P
R O G L A S
Písmeno „û“, prevzaté z cyrilského prepisu Proglasu do latinky v ãe‰tine
(v knihe SlovesnosÈ
a kultúrny jazyk Veºkej Moravy i v knihe Z tvorby solúnskych bratov a ich Ïiakov)
nahrádzame
podºa ich skutoãnej v˘slovnosti ako dvojhlásku „ie“. Oporu pre to máme uÏ aj u Jána Hollého,
autora eposu
CIRILLO-METODIADA
a
ÎIVOTOPISU SV. CIRILLA A METÓDA
. V tomto spise cituje
nápis z tzv. „SVÄTO‰TEFANSKÉHO ME‰CA“ so staroslovienskym textom v cyrilike. Prvú ãasÈ tohto
textu prevzal z Hollého prepisu i ìal‰í veºk˘ ospevovateº na‰ich vierozvestov, Pavol Országh
Hviezdoslav, do svojej veºbásne
ÎALM NA TISÍCROâNÚ PAMIATKU VIEROZVESTOV SV. CYRILA
A METODEJA
. PoloÏil ju na záver celej skladby, ako jej posledn˘ ver‰:
„Budi Gospodi milosÈ Tvoja na nás
nynie i ve vieki !
Teda nie „nyn
û
“ – ani nie „v
û
ky“ s „û“, ale v oboch prípadoch s dvojhláskou „ie“ a dokonca
e‰te i s mäkk˘m „i“ na konci slova „vieki“, presne tak, ako to má Holl˘ vo svojom prepise do
bernolákovãiny, ktorá ypsilon (tvrdé y) nepouÏívala.
âitateºa skutoãného skvostu slovenskej poézie moÏno zaujme, Ïe Hviezdoslav ‰esÈslabiãn˘ záver
tohto citátu („nynie i ve vieki“) urobí normou pre záver v‰etk˘ch 194 ver‰ov (s v˘nimkou dvoch)
tejto skladby, napodobÀujúcich
Ïalmov˘ verset
, v ktorom poãet slabík sa pohybuje od 12 slabík
(dvojnásobného poãtu slabík tejto ‰esÈslabiãnej ver‰ovej klauzuly) aÏ do 23 slabík, teda takmer
do dvojnásobku najtypickej‰ieho ver‰a ºudovej piesne, ãiÏe dvanásÈslabiãníka s prestávkou po
6 slabike, ale nikdy tento poãet slabík neprekroãí (to by boli uÏ dva ver‰e)! Akoby priamo zo
staroslovienskej poézie chcel Hviezdoslav vyvodiÈ najãastej‰í ver‰ ºudovej i ‰túrovskej poézie.
Uveìme si príklad z ªudovíta ·túra, z jeho poná‰ky na pieseÀ
NITRA, MILÁ NITRA
:
DùVÍN, MIL¯ DùVÍN HRADE OSIRAL¯,
POVùZÎE NÁM, KEDY TVOJE HRADBY STÁLY?
ª. ·túr, POMNùNKY DùVÍNA (Nápûv: Nitra, milá Nitra)
VráÈme sa v‰ak k jerom: hoci obidva sú vo v˘slovnosti iba „polosamohláskami“,
vo ver‰och Proglasu majú
plnú slabiãnú platnosÈ
,
vstupujú vÏdy do poãtu slabík celého ver‰a.
Plnia v Àom podobnú úlohu, akú má vo francúzskom ver‰i tzv. „e muet“, nemé e. Pokiaº ide o
staroslovienske nosovky „eN“ a „oN“, opú‰Èame francúzsky „prepis“ s tzv. „cédille“, s kolmicou
a z nej vychodiacou ãiarkou pod príslu‰nou samohláskou, a
nosovkovosÈ
takejto samohlásky
naznaãujeme veºk˘m písmenom „N“ za Àou.
Hlaholské písmo, ako moÏno vidieÈ z obrázku, je naozaj prekrásnym ornamentom. Súãasn˘
veºk˘ básnik Milan Rúfus, autor veºkolepej básne
ËALEKÁ TVÁR (In: CYRILOMETODSKÉ SVIATKY
SLOVENSKÉHO PÍSOMNÍCTVA A KULTÚRY, Bratislava 1998. Zostavil Milan Ferko. S. 30 – 31)
,
naz˘va hlaholské písmo „nebesk˘mi mravcami“
(bliωie o tom v zborníku CESTY A OZVENY
DIELA MILANA RÚFUSA
.
Zostavil Viliam J. Gruska. Bratislava 1993. S. 86)
. Nie náhodou púta,
a nie iba pevcov, ten „malebn˘ div“, variujúci – ako po âernochvostovi
(·tefan Vraga‰,
CYRILOMETODSKÉ DEDIâSTVO V NÁBOÎENSKOM NÁRODNOM A KULTÚRNOM ÎIVOTE SLOVÁKOV.
Bratislava 1991. S. 31)
potvrdzujú Pauliny, Habov‰tiaková-Kro‰láková, Vraga‰, Va‰ica i ìal‰í
bádatelia – tri základné znaky, a to: KRÍÎ, znak, v ktorom uÏ cisár Kon‰tantín Veºk˘ dostal prísºub,
Ïe v tomto znamení zvíÈazí; KRUH ako symbol boÏstva, ktoré nemá zaãiatku ani konca;
TROJUHOLNÍK, dodnes pouÏívan˘ v kostoloch ako symbol Najsv. TROJICE.
1...,46,47,48,49,50,51,52,53,54,55 57,58,59,60,61,62,63,64
Powered by FlippingBook