proglas-1998

46 K O N ‰ T A N T Í N F I L O Z O F Hlavn˘m „hrdinom“ v najstar‰ej románskej ver‰ovanej skladbiãke sú teda písmená rovnako, ako v najstar‰ej básni slovenskej a slovanskej: „TAK AKO SEMÄ, KTORÉ PADLO NA NIVU, TAK ISTO KAÎDÉ ªUDSKÉ SRDCE NA ZEMI DÁÎë BOÎÍCH PÍ SMEN POTREBUJE PRE SEBA, ABY PLOD BOÎÍ VZRÁSTOL V ≈OM âO NAJVÄâ·MI.“ (Proglas, v. 69-72). Nie nadarmo sa hovorí, Ïe „Habent sua fata libelli“ (majú kniÏky svoje osudy). Ak Veronskú hádanku objavili vy‰e tisíc rokov po jej vzniku a lú‰tili ju ‰tyri roky, slovansk˘ novovek si objavil Proglas taktieÏ takmer po tisícich rokoch od jeho vzniku, v roku 1858, a presne po ìal‰om polstoroãí vedci pri‰li na to, Ïe Proglas nie je próza, ale poézia! V stredoveku sa totiÏ i ver‰e písali jeden vedºa druhého, a nie oddelene ako dnes! PROGLAS, aby sme ho správne pochopili, treba ãítaÈ spolu so ÎIVOTOM KON·TANTÍNA CYRILA, s prvou slovenskou a slovanskou prózou. Tento literárny skvost hneì po Cyrilovej smrti a pod dohºadom jeho brata Metoda napísal pravdepodobne ich Ïiak sv. Kliment Ochridsk˘. Kºúãovú úlohu v tomto Ïivotopise má XIV. kapitola, v ktorej sa hovorí o vynájdení HLAHOLSK¯CH PÍSMEN pre sloviensky jazyk, ním hovorili Slovania v okolí Solúna a veºmi blízky bol i Slovienom na Veºkej Morave. HLAHOLIKU alebo GLAGOLICU („glagolati“ znamenalo v staroslovienãine „hovoriÈ“), prvú na‰u abecedu, vyna‰iel KON·TANTÍN FILOZOF, keì si najprv vyÏiadal súhlas od cisára na svoj „vynález“ a potom si preÀ vyprosil i pomoc BoÏiu. Túto úchvatnú scénku s cisárom a solúnskymi bratmi, spolu i s Rastislavov˘mi poslami, by mali obsahovaÈ v‰etky uãebnice slovenskej slovesnosti i v‰etk˘ch slovansk˘ch literatúr. Áno, mala by stáÈ na samom ich poãiatku a pokraãovaÈ Kon‰tantínov˘m videním: „âoskoro potom sa mu zjavil Boh, ktor˘ vypoãúva modlitby svojich sluÏobníkov, a hneì zloÏil písmená a zaãal písaÈ slová evanjelia: „NA POâIATKU BOLO SLOVO, A SLOVO BOLO U BOHA A BOH BOL SLOVO(Ján, 1,1).“ Cisár Michal III. poslal síce aj iné veºkolepé dary (pravdepobodne aj âIERNOKªAâIANSKU PYXIDU), no za dar najväã‰í, „hodnotnej‰í nad v‰etko zlato, striebro, drahé kamene a pominuteºné bohatstvo“ oznaãuje v sprievodnom liste PÍSMENÁ, nimi sa aj Slovieni pripoãítajú „k veºk˘m národom, ktoré oslavujú Boha svojou reãou.“ Tak sa i stalo. A v Proglase nájdeme „preklad“ t˘chto slov do TROCH nádhern˘ch VER·OV, zaãínajúcich sa vÏdy slovom DAR(v. 10-12)! PROGLAS je naozaj najkraj‰ou, páru nemajúcou oslavou PÍSMEN a SLOVA, ãiÏe Druhej BoÏskej osoby KRISTA, v nich! Veì samo písmeno „S“, ktoré má v hlaholike pomenovanie „SLOVO“, svojou obraznou podobou vyjadruje prvé, uÏ citované slová z evanjelia sv. Jána! V tejto „maºovanej“ abecede písmeno „S“ má hore kruh (ako symbol BOHA, boÏej nekoneãnosti, bez zaãiatku a konca), z ktorého nadol vyrastá TROJUHOLNÍK ako symbol Sv. TROJICE. A teda tento obraz hovorí uÏ sám, Ïe „na poãiatku bolo SLOVO „(Kristus, druhá BoÏská osoba), a Ïe to bolo u BOHA-OTCA a spolu s Duchom Svät˘m tvorí súãasÈ Svätej Trojice. Mimochodom, tento text, prepísan˘ do obrazu, nájdeme i na na‰ej kovovej DESAËKORUNOVEJ MINCI (10 KS), kde vidíme tri postavy: uprostred Boha Otca, nad ním a z neho vyrastajúceho Krista (LOGOS-SLOVO,

RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==