proglas-1998

8 K O N ‰ T A N T Í N F I L O Z O F Aké my‰lienky sa z tohto základua pokladuvyjadrovali potom uprostred Ïivota na‰ich predkov! V „Îivote Kon‰tantínovom“ nachádzame túto jeho modlitbu: „Pane, BoÏe môj ... ktor˘ si nebo vystrel a zem si zaloÏil a v‰etko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol a ktor˘ vÏdy vysly‰iava‰ t˘ch, ão plnia tvoju vôºu ... a zachovávajú tvoje príkazy, vysly‰ moju modlitbu ...“ Na‰ou mannou na pú‰ti bolo od prvej chvíle Slovo evanjelia. Toto slovo, i keì sa neskôr pre nepriazeÀ okolností nepouÏívalo priamo u nás v liturgii v‰eobecne, udrÏiavalo sa neuveriteºn˘m spôsobom uprostred svojich dediãov v˘chodného obradu, oÏivované stykmi s in˘mi slovansk˘mi národmi a vteºované do na‰ich chrámov˘ch piesní, znejúcich u nás po stároãia. Keì odborníci charakterizovali obsahovú stránku „Proglasu“ ãiÏe Predspevu k evanjeliu, vystihli ho ako nadãasov˘ a priam „vá‰niv˘ poetick˘ chválospev na slovansk˘ preklad Písma“. V „Proglase“ je zhrnutá Kon‰tantínova filozofia ãloveka. V tomto pohºade ãlovek chápe Slovo a z neho ako inteligentná bytosÈ Ïije, Ïiví si ním du‰u, posilÀuje si t˘mto Slovom srdce a uznáva Boha za základ a Ïriedlo sveta i svojho Ïivota. âlovek si musí osvojiÈ znalosÈ „písmen“, aby sa cez kniÏnú kultúru pozdvihol k „Zákonu BoÏiemu“ – k Ïivotu ducha. Odborníci nazvali Kon‰tantínov „Proglas“ jedineãn˘m básnick˘m dielom s mohutnou ‰írkou ducha, s vrúcnym nad‰ením slova, so záºubou obrazne pribliÏovaÈ pravdy a tajomstvá, a to s veºk˘m zmyslom pre krásu reãi. Znalec staroslovienskej a in˘ch dobov˘ch literatúr napísal, Ïe v nijakej inej literatúre t˘ch dávnych ãias a e‰te dlho po nich nenachádzame podobnú nad‰enú v˘zvu národu, aby dbal o knihy vo svojej reãi: „Proglas“ ukazuje, akú vysokú literárnu úroveÀ dosiahla hneì na samom zaãiatku spisovná staroslovienãina aj ako básnick˘ jazyk, a to v ãase, keì u väã‰iny vtedaj‰ích národov Európy nebolo e‰te takmer nijakého prejavu umelecky nároãnej poézie v národn˘ch jazykoch. Je priam potrebné dnes zdôrazniÈ, Ïe vynájdenie staroslovienskeho písma nebolo len v‰eobecn˘m kultúrnym ãinom. Bol to ãin duchovn˘ a vyslovene kresÈansk˘. Do staroslovienãiny bolo preloÏené v prvom rade Sv. písmo a bohosluÏobné knihy. AÏ potom vznikli spisy právnické a iné. A len v súvislosti s vierou vzniklo aj prvé literárno-umelecké dielo, prekrásna báseÀ Proglas. Nová abeceda mala stáÈ v prvom rade v sluÏbách viery a kresÈanského Ïivota. V „Îivote Kon‰tantínovom“ ãítame slová cisára Michala Rastislavovi: „Pousiluj sa ... z celého srdca hºadaÈ Boha ... a v‰etk˘ch povzbuì, aby ... nastúpili cestu pravdy ..., aby si aj ty prijal odmenu za to v tomto i budúcom Ïivote za v‰etky du‰e, ão uveria v Krista ... Zanechበpamiatku svoju budúcim rodom podobne ako veºk˘ cisár Kon‰tantín“.

RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==