proglas-1998

9 P R O G L A S Na‰ím duchovn˘m pokladom bolo teda od prvej chvíle Slovo evanjelia. I keì sa u nás pouÏívalo v liturgii len v malej miere, predsa uprostred nás Ïilo, vteºovalo sa do chrámov˘ch piesní, do prísloví a porekadiel a do ºudovej tvorivosti po stároãia. My sa dnes p˘tame: Ako mohol Kon‰tantín Filozof napísaÈ takú pravdivú a aj literárne a umelecky pôsobivú báseÀ, akou je „Proglas ãiÏe Predslov k sv. Evanjeliu“? Fra Angelico vraj raz povedal: „Kto chce maºovaÈ Krista, musí s ním ÏiÈ ...“ To, ão Kon‰tantín vyslovil v Proglase, to aj Ïil - evanjelium a JeÏi‰a Krista. V „Îivote Kon‰tantína“ ãítame o jeho misii u Kozárov, ktorá bola veºmi plodná: „Keì Kagan odprevádzal Filozofa, dával mu mnohé dary. Ale on ich neprijal a hovoril: Daj mi koºko len mበtu zajat˘ch Grékov, to mi je viac ako v‰etky dary. ZhromaÏdili ich do dvesto a dali mu ich. I pobral sa naradosten˘ svojou cestou“. Tak˘to prejav lásky nebol vo vtedaj‰om svete vôbec samozrejm˘. Bola to novosÈ Evanjelia. Autor prekrásneho Proglasu Ïil ustaviãne touto novosÈou. Ohlasoval Krista nielen slovom, ale Ïivotom a ãinmi. Rovnak˘m prejavom kresÈanskej lásky dosvedãil krásu svojej du‰e a osobnosti za svojho pobytu u Pribinovho syna Koceºa. V „Îivote Kon‰tantína“ o tom ãítame: „Koceº si obºúbil slovienske knihy veºmi a nauãil sa im a dal mu do päÈdesiat uãeníkov tieÏ uãiÈ sa im. Preukázal mu veºkú úctu a vyprevadil ho. A nevzal ani od Rastislava ani od Koceºa ani zlato ani striebro ani iné veci a predniesol slovo evanjelia bez pláce. Vyprosil si len deväÈsto zajatcov od oboch a prepustil ich“. Toto bol duch a du‰a „Proglasu“. Toto bola kresÈanská láska a odpú‰Èanie, ktoré Cirkev nielen ohlasovala, ale ktoré cez svojich opravdiv˘ch veriacich aj uskutoãÀovala a ‰írila. U nás i v‰ade vo svete znejú veriacim slová „Proglasu“ aj dnes svieÏo a Ïivotne: „Kristus prichádza zhromaÏdiÈ národy, lebo je svetlom tohto sveta“. Tieto slová boli napísané nedlho po roku 863. A my dne‰ní sme poãuli ozvenu t˘chto slov roku 1995 v Nitre, keì nástupca apo‰tola Petra Ján Pavol II. hovoril mlad˘m chapcom a dievãatám pri svojej náv‰teve Slovenska: „Drahí chlapci a dievãatá!... Kristus, BoÏí Syn a Vykupiteº ãloveka, naplno odpovedá najr˘dzej‰ím túÏbam ºudského srdca. On pri‰iel, aby sme mali Ïivot v hojnosti (Jn 10, 10). On má „slová veãného Ïivota“ (Jn 6, 68). On je „Cesta, Pravda a Îivot“ (Jn 14, 6). „Proglas“ nám stále hovorí: „âujte teraz svojím rozumom, ãujÏe v‰etok ºud sloviensky, ãujte Slovo od Boha pri‰lé, slovo Ïiviace ºudské du‰e ... KaÏdá du‰a prestáva ÏiÈ, ak nemá v sebe Ïivota boÏieho ... Preto ãujte Slovieni toto: Dar tento je naozaj od Boha dan˘ ... Matú‰ s Markom, Luká‰om a Jánom ...“ - A v Nitre, v ktorej bol prv˘ kresÈansk˘ chrám od ãias Pribinov˘ch roku 828 a prvá diecéza Cirkvi od roku 880, zazneli pred tristotisícov˘m

RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==