Proglas 3

P O Z N ÁMK Y K H L A HO L I K E A UME L E C K E J S TAV B E P RO G L A S U PROGLAS Kon‰tantína Filozofa sa nám nezachoval v pôvodnej hlaholike, v písme ním vynájdenom, ale iba v ‰tyroch prepisoch do neskor‰ej cyriliky, do písma, vynájdeného pravdepodobne KON·TANTÍNOM PRESLAVSK¯M (naz˘va sa aj Bulharsk˘m, ãi Presbyterom), Ïiakom sv. Metoda. Roz‰iroval ju aÏ v deväÈdesiatych rokoch deviateho storoãia (K. Habov‰tiaková, Ema Kro‰láková: Z tvorby solúnskych bratov a ich Ïiakov. Trnava 1993. S. 26 -29) a cyrilikou ju nazval na poãesÈ prvého z „prvouãiteºov“ na‰ich, ãiÏe Kon‰tantína Filozofa, ktor˘ na sklonku Ïivota prijal rehoºné meno CYRIL. Nበprepis PROGLASU do latinky vychádza z textu uverejneného v knihe E. Paulinyho SlovesnosÈ a kultúrny jazyk Veºkej Moravy (Bratislava 1964. S. 127-130), pretlaãeného i v knihe K. Habov‰tiakovej a E. Kro‰lákovej Z tvorby solúnskych bratov a ich Ïiakov (Trnava 1993. S. 86- 89). Z tohto textu odstraÀujeme zjavné tlaãové chyby, napríklad „knig7“ namiesto náleÏitého „k7nig7“(vo v. 80) alebo chybn˘ tvar „primoNt7“namiesto správneho „priimoNt7“(vo v. 15), ãím sa z neho vylúãia nepatriãné jedenásÈslabiãníky! TRIMETER, ver‰ gréckej drámy, v ktorom je Proglas zloÏen˘, sa skladá totiÏ z dvanástich slabík, a to najãastej‰ie s prestávkou po piatej, zriedkavej‰ie po siedmej slabike! Jedna v˘nimka z tohto pravidla predstavuje aÏ „trojdielny“ ver‰ (4 plus 4 plus 4 slabiky): „oroNÏ6je priim7‰e tvr6do nynie“ (v. 87) – a druh˘ v˘nimoãn˘ ver‰ s menami v‰etk˘ch ‰tyroch evanjelistov má polver‰ovú prestávku po ‰iestej slabike: „Mathei, Mar7ko, Luka i Joan7“. Tu treba zdôrazniÈ, Ïe polver‰ová prestávka sa viaÏe len na medzislovn˘ predel, ãiÏe na koniec slova, a nie na vetné takty! Nezriedka polver‰ová pauza oddelí od seba i dva ãleny tej istej syntagmy, slovného spojenia, napríklad „v6s6 narod7“ (cel˘ národ). Tí istí evanjelisti UâENT7 V6S6 NAROD7, GLAGOLJON·TE... (národy v‰etky takto uãia, hovoriac) Z metricko-‰tylistick˘ch dôvodov – i za cenu inverzie, zmeneného slovosledu – pôvodca rozmiestni slová podobnej syntagmy na hranice obidvoch polver‰ov, a to vo ver‰i vskutku kºúãového v˘znamu(v. 80): NAZI BOV6SI BES K7NIG7 JENZYCI (lebo sú bez kníh nahé v‰etky národy) Ohºad na metrickú stavbu ver‰a vedie autora Proglasu aj k vyuÏitiu dvojtvarov tohoÏe slova, napríklad v treÈom ver‰i pouÏije iba skráten˘ tvar mena „Kristus“, teda „CHRIST7“: CHRIST7 GRENDET7 S7B6RAT7 JENZYK7 (prichádza Kristus zhromaÏìovaÈ národy), k˘m vo ver‰i deväÈdesiatom prvom poloÏí, opäÈ z metrick˘ch dôvodov, tvar úpln˘, „CHRISTOS7“: MONDROST6 TOMU CHRISTOS7 GLAGOLJET7 (tomu sám Kristus svoju múdrosÈ vyjaví). Je pravda, Ïe Filozofova sylabická (iba slabiãná) nápodoba trimetra jambického (poãítajú sa v Àom iba slabiky, i keì s prihliadaním na uvádzanú polver‰ovú prestávku po piatej ãi siedmej P R O G L A S 67

RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==