Proglas 3

72 K O N ‰ T A N T Í N F I L O Z O F ZdôrazÀovanie PÍSMEN v liste cisára Michala III. (Îivot Kon‰tantína-Cyrila, kap. XIV.), Ïe je to poklad nad zlato a striebro – a zhodné hodnotenie PÍSMEN v Proglase nie je len nejak˘ náhodn˘ jav! KNIHA bola v ãasoch Kon‰tantína Filozofa SYMBOLOM samej BYZANCIE, jej rozumnosti, vzdelanosti ako protiklad k mágii Orientu (RÛÏena Dostálová, BYZANTSKÁ VZDùLANOST. Praha 1990. S. 159). A je pozoruhodné, do akej krásnej meton˘mie-metafory vloÏil autor Proglasu súvis medzi „SEMENAMI-PÍSMENAMI“ a „KNIHOU“, keì ju nazval „DAÎëOM BOÎÍCH PÍSMEN“ (v. 71)! A v mene KNÍH a teda práve evanjelia a listov sv. Pavla v nich oznaãil národy bez tak˘chto kníh za národy NAHÉ (v. 80). Pravda, to nie je zìaleka v‰etko, ão e‰te pred nami ukr˘va Proglas. Proglas v‰ak má uÏ svoj ohlas aj u nás, kde pred vekmi vznikol. Slovensk˘m básnikom a vôbec literátom nech slúÏi ku cti to, ão napísali v ankete Literárného t˘Ïdenníka v roku 1995 s titulom „âo pre vás znaãí Cyril a Metod?“. Pozoruhodné sú tieto dve ãi aÏ tri celé ãísla s cyrilometodsk˘mi príspevkami (ã. 25 - 27). Proglas sa v nich naz˘va „úchvatnou básÀou“ (K. Rosenbaum), ktorá by mala stáÈ na „zaãiatku v‰etk˘ch uãebníc literatúry“ u v‰etk˘ch slovansk˘ch národov (V. Mihálik). Ján ·vantner vedie paralelu medzi najstar‰ou francúzskou literárnou pamiatkou – známymi ·trasbursk˘mi prísahami – a na‰ou. V jednej z uãebníc francúzskej literatúry hneì na samom jej zaãiatku ãítal, Ïe sa nimi, t˘mito ,prísnymi‘ prísahami, „narodila v jedno zimné ráno roku 842“ francúzska spisba. A bol by rád, keby sa raz v niektor˘ch dejinách slovenskej literatúry doãítal, tieÏ na ich zaãiatku, Ïe „slovenská literatúra sa narodila v jedno letné ráno roku 863“. Bol by tomu t˘m rad‰ej, Ïe sa tak nestalo nejak˘m právnick˘m textom, ale „v˘sostn˘m aktom básnick˘m – Proglasom“. V ankete nájdeme aj KALIGRAM Zlaty Solivajsovej, ktorá do podoby DVOJKRÍÎA vyspievala vìaku na‰im vierozvestcom i „za vìaãn˘ch DEDIâOV PROGLASU“ (Literárny t˘Ïdenník 1995, ã. 25, s. 9). KeìÏe Proglas obsahuje, takpovediac, vo svojom srdci, aj prvé KALIGRAMY slovenskej a slovanskej poézie vôbec, pravdepodobne pravdu má ·tefan Moravãík, ktor˘ svoj anketn˘ príspevok uzatvára: „Odkaz t˘chto veºk˘ch uãiteºov nesieme si v krvi, hlboko vo svojom o‰arpanom srdci, ktoré oni veãne sceºujú a znovu dávajú dokopy. Na‰a poézia je len ne‰ikovn˘m, menej ãi viac vydaren˘m pokraãovaním ich Proglasu, ktor˘ to v‰etko od‰tartoval...“(Literárny t˘Ïdenník 1995, ã. 26, s. 9). Tieto Poznámky k hlaholike a umeleckej stavbe Proglasu môÏeme uzavrieÈ slovami kardinála J. Ch. Korca z jeho slávnostného príhovoru na Univerzite Kon‰tantína Filozofa v Nitre, na ktorej mu udelili ãestn˘ doktorát. Na konci svojho prejavu cituje z Proglasu: „A preto ãujte, ãujte toto, Slovieni... Poãujte Slovo, od Boha nám poslané, Slovo, ão hladné du‰e nas˘ti, Slovo, ão um aj srdce va‰e posilní...“ A vzápätí dodáva: „Toto je odkaz a program na stároãia. Aj pre dne‰ok a pre nás, pre národ i pre celé Slovensko. Je to program pre v‰etk˘ch pedagógov, pre v‰etky univerzity, pre v‰etk˘ch kultúrnych ãiniteºov, pre kaÏdého ãloveka...“ (Literárny t˘Ïdenník 1998, ã. 18, s. 11). Viliam Turãány Bratislava 23. júna 1998

RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==