Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., sa narodil 27. mája 1939 v??Bratislave. Lekárske štúdium absolvoval na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v Olomouci, kde promoval roku 1963. Po promócii pracoval 10 rokov na internom oddelení NsP Topoľ­čany pod vedením primára MUDr. E. Gressnera, zakladateĺa slovenskej geriatrie. Po 4 rokoch strávených v NsP v Novej Bani vo funkcii zá­stup­cu primára interného oddelenia a pri­mára oddelenia klinickej biochémie nastúpil roku 1977 do NsP v Ma­lackách ako primár doliečovacieho odde­lenia. Viac ako 10 rokov (1979 – 1990) zastával funkciu krajského odbor­níka pre geriatriu v Západoslovenskom kraji a podieľal sa na vybudovaní terajšej geriatrickej zdravotníckej siete. V rokoch 1991 – 1994 pôsobil ako riaditeľ Výskumného ústavu gerontoló­gie v Malackách, od roku 1995 do konca marca 1996 ako riaditeľ Geriatrického centra a primár jeho geriatrického oddelenia v Malackách. Po zrušení ústavu prešiel v apríli 1996 do Školy verejného zdra­votníctva Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave. Po jej pretransformovaní na Fakultu verej­ného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity sa stal vedúcim jej Katedry výchovy k zdraviu a medicín­skej pedagogiky.

Odborné zameranie prof. Hegyiho sa prejavuje v jeho kvalifikačnom vývoji: atestácia z vnú­torného lekárstva 1. stupňa (1968), 2. stupňa (1971), z?geriatrie (1983) a?napokon zo sociálneho lekárstva (2000). Hodnosť kandidáta vied získal na Karlovej uni­verzite v Prahe roku 1984, hodnosť docenta vnú­torných chorôb na Lekárskej fakulte Komenského univerzity v?Bratislave roku 1994, hodnosť doktora lekárskych vied roku 2000 opäť na Karlovej univerzite a za profesora bol inaugu­rovaný na Trnav­skej univerzite v Trnave roku 2004.

K?rozvoju gerontológie ako vedného odboru pri­spel prof. Hegyi vypracovaním princípov geriatrickej dispenzárnej starostlivosti, ktorá bola do praxe zavedená v Slovenskej republike roku 1984. Ako prvý opísal a defi­noval geriatrický maladaptačný syndróm a upozornil na jeho význam najmä pre chorých v inštitucionálnej sta­rostli­vos­ti. Jeho práce z oblasti sociálnej gerontológie položili základy tohto odboru na Slovensku.

K najvýz­namnejším prácam patrí vymedzenie vzťahu sociálnej gerontológie k sociálnemu lekárstvu a k verejnému zdra­votníctvu, ako i definovanie a zdô­vodnenie pojmu sociál­nej geriatrie, ktorý sa v odbore geriatria zatiaľ nepoužíval. Jeho zásluhou sa sociálna gerontológia ako predmet zaviedla do výučby na Slovenskej zdravotníckej uni­verzite v Bratislave (predtým Slovenskej postgraduálnej akadé­mie medicíny) už roku 1996. Profesor Hegyi je zakladajúcim členom Slovenskej gerontologic­kej a ge­riatric­kej spoločnosti, v ktorej zastával funkciu predse­du v rokoch 1994 – 2002. Od roku 1994 je členom Generál­nej rady európskeho zväzu staršej generácie (EURAG), kde v rokoch 1996 – 2002 vykonával funkciu vicepre­zidenta. Od roku 2002 je čestným členom Generálnej rady EURAG a čestným členom Ascona Scientific Coun­cil. V súčasnosti zastáva funkcie viceprezidenta Sloven­skej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti a podpred­sedu EURAG Slovensko.

Je členom Vedeckej rady Fakul­ty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníc­kej univerzity v Bratislave a od roku 2009 členom Rady vlády SR pre seniorov a vedúcim jej pracovnej skupiny pre zdravotníctvo. Jeho publikačná činnosť zahŕňa doteraz 4 monografie, 11 knižných publikácií, 7 učebníc, 12 kapitol v monografiách, z toho 4 v zahraničných. Je autorom 342 vedeckých a odborných článkov časo­piseckých, z toho 72 zahraničných. Zaznamenáva vyše 500 ohlasov, z toho 81 zahraničných.

Odprednášal na vedeckých podujatiach 405 prednášok, z toho 129 v za­hraničí alebo na medzinárodných konferenciách. Roku 1995 sa stal vedúcim redaktorom novozaloženého časo­pisu Geriatria. Túto funkciu vykonáva doteraz. Je čle­nom redakčnej rady European Journal of Geriatrics a?internetového časopisu Verejné zdravotníctvo. Profesor Hegyi je nositeľom Zlatej medaily „Propter merita“ Slovenskej lekárskej spoločnosti, Gressnerovej medaily, Dieškovej medaily, Guothovej medaily, Reimanovej ceny a Pálfiho srdca, ktoré mu udelilo mesto Malacky.