„Za posledných dvadsať rokov bolo objavených viac ako tridsať vysokonebezpečných infekčných ochorení“ (SZO, 1997). Na druhej strane viaceré klasické infekčné ochorenia zazname­nali radikálny ústup vďaka rozširovaniu vakcinačného programu a eradikácii niektorých závažných infekcií.

V nasledujúcich rokoch vyššie uvedený trend nezaostáva a objavujú sa nové (alebo aj staronové infekcie s novým obrazom ochorenia), nezanedbateľné a závažné, životunebezpečné aj hroziace epidémiami. Súčasne sa zavádzajú početné rýchlejšie a presnejšie laboratórne diagnostické metodiky, vyrábajú nové antiinfekčné lieky a vynachádzajú komplexnejšie terapeutické postupy. Ako dôsledok toho narastajú aj počty nozokomiálnych nákaz a napreduje rýchlo, celosvetovo sa šíriaca rezistencia mikroorganizmov proti antiinfektívam.

Nielen uvedené skutočnosti robia z infektológie medicínsky odbor s najdynamickejším rozvojom, ktorý je na prelome 2. a 3. tisícročia podporovaný aj nemalým rozšírením palety nákaz. Významne ho ovplyvňuje migrácia obyvateľstva, zásahy človeka do prírody (zmena ohnísk nákazy vplyvom zavodňova­nia, vysušovania, zalesňovania, urbanizácie atď.), zmena spôsobu života (cestovanie, stravovanie, sexuálne návyky a iné), významné zásahy do samotného endogénneho faktora – ľudského orga­nizmu (lieky, diagnostické a liečebné výkony, transplantácie, imunosupresia z rôznych príčin) a nie na poslednom mieste vplyv uvedeného na vnútorné genetické vlastnosti známych etiologických agensov s rýchlym prispôsobovaním meniacim sa podmienkam.

Spektrum mikrobiálnych hrozieb rastie a dnes ho tvoria nové infekčné agensy, infekcie spôsobené rezistentnými kmeňmi, nové ochorenia vyvolané klasickými patogénmi, závažné infekcie postihujúce veľké skupiny obyvateľstva a zámerne navodené infekcie. Časť novoobjavujúcich sa ochorení na svete predstavujú zoonózy prenášané vektormi, ktoré sa stále viac rozširujú nielen v oblastiach ich endemického výskytu, ale zaznamenávajú sa v oblastiach, kde sa doteraz nezisťovali. Pokles záujmu o niektoré infekcie, ktoré sú už dlhší čas na ústupe, prispel k ich novému, nezanedbateľnému rozšíreniu s modifikovaným klinickým obrazom a získanou multirezistenciou.

Na základe mnohostranných medzinárodných kontaktov a rýchlej dopravy sa mnohé nákazy internacionalizovali, mnohé neznáme („exotické“) infekcie boli zavlečené na územie, kde sa predtým nenachádzali, viaceré prispeli k novému zvýšeniu počtu infekcií, ktoré už boli na ústupe niektoré – v minulosti už eradikované – sa vracajú späť. Tieto infekcie môžu robiť nielen diagnostické, ale aj terapeutické problémy. Navyše sa môže s ich problematikou stretnúť každý lekár.

Od teroristických útokov roku 2001 a následných rozširovaní antraxu poštou v USA je hrozba terorizmu opäť hlavným subjektom správ a špekulácií o možnom úmyselnom použití mikroorganizmov ako biologických zbraní.

Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú nevyhnutnosť vzdelávania v oblasti týkajúcej sa akejkoľvek mikrobiálnej hrozby. Základom konfrontácie s infekčnými agensmi s násled­ným dosiahnutím žiaduceho výsledku by mali byť vedomosti a zručnosti zdravotníckych pracovníkov, vrátane lekárov primárneho kontaktu a ich spolupráca s rôznymi medicínskymi odbormi na takej úrovni, aby sa zabezpečila rýchla a účinná odpoveď na akékoľvek a vlastne každé ohrozenie infekčnými chorobami, či už sa vyskytujú prirodzene, alebo sú zámerne navodené.

Predkladaná monografia by mohla byť príspevkom k splne­niu tohto cieľa a slúžiť ako podklad pre získanie základných aj niektorých najnovších poznatkov pri štúdiu infektológie študentom na lekárskych fakultách, lekárom pracujúcim v infektológii, ale aj v iných medicínskych odboroch (všeobecným lekárom, lekárom pre deti a dorast a podobne) pre rýchlu orientáciu v problematike, v základoch mikrobiológie, infekto­lógie, boja s infekčnými chorobami, zásadách ochrany pred ich vznikom, prípadne orientácie v profesionálnych infekčných chorobách a ochrane proti nim.

Obsah monografie je orientovaný prakticky, podľa systémov (čo je v súčasnosti trendom aj v zahraničných publikáciách), pričom ochorenia konkrétnych systémov sú zoradené podľa vírusovej, baktériovej, parazitárnej, prípadne mykotickej etiológie.

Prof. MUDr. Mária Szilágyiová, CSc.