Mnohopočetný myelóm (MM) je druhá najčastejšia hematologická malignita a predstavuje asi 1 % všetkých malígnych ochorení. Toto ochorenie postihuje typicky staršiu populáciu s mediánom veku v čase diagnózy 70 rokov a 37 % pacientov je mladších ako 65 rokov (21). V posledných dekádach vďaka pokrokom v liečbe došlo k predĺženiu prežívania pacientov s MM. Kým v rokoch 1987 – 1990 bolo 5-ročné prežívanie u 27 % pacientov, tak v rokoch 2005 – 2011 je to už 49 % (26). Pri liečbe modernými liekmi v rámci randomizovaných klinických štúdií je medián celkového prežívania približne 6 rokov (7).

Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie komorbidity u pacientov s MM a zároveň tieto ochorenia sú v súčasnosti najčastejšou príčinou úmrtia. Až 63 % pacientov s novozisteným myelómom má kardiovaskulárnu komorbiditu (16). Vzhľadom na starnutie celosvetovej populácie sa očakáva narastajúca prevalencia ako mnohopočetného myelómu, tak aj kardiovaskulárnych ochorení v blízkej budúcnosti. Zároveň vzhľadom na predlžovanie sa prežívania MM pacientov, sa dôraz čoraz viac kladie na kvalitu života týchto pacientov.

Príčin kardiovaskulárnych ochorení u pacientov s MM môže byť viac, možno ich rozdeliť na faktory, ktoré nesúvisia s ochorením, faktory súvisiace s ochorením a faktory súvisiace s liečbou (15):

  • Faktory nesúvisiace s myelómom: vek, diabetes, dyslipidémia, obezita, anamnéza kardiovaskulárnych ochorení, fajčenie, nedostatok pohybu, nezdravé stravovanie.
  • Faktory súvisiace s myelómom: amyloidóza srdca, hyperviskozita, arteriovenózne shunty, veľkoobjemové srdcové zlyhávanie, anémia, obličková dysfunkcia.
  • Faktory súvisiace s liečbou myelómu: antracyklíny, glukokortikoidy, alkylačné látky, imunomodulačné lieky, inhibítory proteazómu, vysokodávkovaná chemoterapia a autológna/alogénna transplantácia krvotvorných buniek.

Hoci kardiovaskulárne rizikové faktory sú jasné, incidencia alebo prevalencia kardiálnej toxicity u pacientov s MM nie je známa. Kompletné kardiologické vyšetrenie sa robí väčšinou iba v rámci klinických štúdií a navyše pacienti so závažnou kardiálnou komorbiditou sú zo štúdie vylúčení, čím sa stáva vyhodnotenie kardiálnej bezpečnosti zložitým. V nedávno publikovanej práci zahŕňajúcej viac ako 1700 pacientov s MM liečených mimo klinickej štúdie sa porovnávalo s kontrolnou skupinou viac ako 8000 pacientov bez MM, ktorí boli zároveň porovnateľní vekom a pohlavím. Prevalencia kardiovaskulárnych komplikácií bola vyššia u pacientov s MM ako u kontrolnej skupiny pacientov bez MM (60,1 vs. 54,6 %). Pacienti s MM mali signifikantne vyššie riziko výskytu dysrytmií, porúch vedenia vzruchu, kardiomyopatie a srdcového zlyhávania (HR 1,74 – 4,09). Riziko kardiovaskulárnych komplikácií bolo vyššie u pacientov s MM, ktorí absolvovali liečbu ≥ 3 liekmi (15).

V prehľadovej a metaanalýzovej štúdii s karfilzomibom bola incidencia kardiovaskulárnych komplikácií 18,1 a 8,2 % (všetky stupne vs. ≥ 3. stupeň) (30). Aj keď je karfilzomib jeden z najviac kardiotoxických a zároveň najefektívnejších liekov, nie je to jediný antimyelómový liek s vysokým rizikom kardiovaskulárnych komplikácií.

Navyše je potrebné spomenúť, že mnohopočetný myelóm vo väčšine prípadov ostáva nevyliečiteľným ochorením, kde sa striedajú opakované relapsy s remisiami. S príchodom účinných inovatívnych liekov a ich kombinácií sa zlepšujú liečebné výsledky a predlžuje sa celkové prežívanie týchto pacientov. Na druhej strane treba spomenúť, že väčšina pacientov absolvuje liečbu viacerými líniami, čo vyúsťuje do kumulatívnej toxicity u MM pacientov, hlavne u pacientov mladších ako 65 rokov, ktorí sú aj kandidátmi na transplantáciu krvotvorných buniek. Lekári v klinickej praxi sú preto nútení balansovať medzi účinnosťou a bezpečnosťou liečby.

...