Strana 2 z 13
Dno
Z dňa sú dva, z dna sotva
sa zdvihneš, už ťa znova má.
Z týždňa sú tri
a plynú dni, schvátili ťa sny
na druhej strane tmy,
tam, kde nie sú žiadne hry.
Vypínam a zapínam
hlúpostí príval,
taký som býval
a nakoniec nič –
nevrlý signál a holý gýč.
Som zamračené slnko,
krútim sa všetkými smermi,
v záhradách podzámku
zložil som poznámku
ma adresu rosy,
čo ju zlosyn
večer skosil.
Každý deň začínať znova
skôr, ako skončiť,
a neskončiť, len skočiť
z ničoho nič do tmy,
keď týždne sú tri
a potom mesiace, roky,
miznúce na dne stoky.
