Strana 11 z 13
Nádej
Čo je za horizontmi snov a povinností,
keď sa všetky vášne vyzúria do sýtosti?
Je tam ešte niečo, alebo už nie?
Sú vôbec horizonty niečím zvrásnené?
Len sa tak prevaľuje balast vnímania,
prežívajúc bytie, len blaho vyznávam,
na smrť sa zdráham, v prázdnote plávam,
nedokážem posúdiť súdnosť cudzích snení
a svoje vlastné nechávam miznúť v tieni.
Zrazu všetko svitne a stemnie znova
a medzitým dážď, ktorý neprestáva,
vodnou stenou zmytá zášť koná,
nádej je vydaná hrôze napospas,
v strnulý úškrn radosť sa mení,
nenaplnená túžba omýva brehy.
